otázok.
(Aj) do Martina prichádzate hosťovať v nie každodennej hereckej trojici, z ktorej každý z vás má svoje domovské divadlo niekde inde. Ako vznikala spolupráca herečky národného divadla, principála Štúdia L+ S a vás - roduverného „Astorčana"?
- Astorka má stálu spoluprácu s L+S a zahrať si s excelenciou Milanom Lasicom bol vždy môj sen. Teším sa na každé predstavenie a najväčšiu radosť mi urobí, keď sa mi podarí rozosmiať ho. Obdivujem jeho mozog a neuveriteľnú fyzickú kondíciu na golfovom ihrisku.
So svojím priateľom a hereckým kolegom Luknárom ste zasa prednedávnom v Bratislave otvorili (doteraz!!!) ojedinelé divadlo na lodi. Je teda naporúdzi otázka, či tak veľmi milujete divadlo, že venujete dostatok potrebnej energie tiež jeho prevádzke na vlnách Dunaja?
- Nechali sme to šikovnejšiemu - Dušanovi Lančarovičovi, pretože Luknár už divadlo hrať nechce a ja nemám čas. Riadenie a hranie v divadle prenechávame ľuďom, ktorí majú čas a chuť. Po dvoch rokoch prevádzky divadlo stále výborne funguje.
Možno by Martinčanov, ktorí sa na vás prídu pozrieť do hľadiska kinosály, zaujímalo, čo chystáte, resp. v čom účinkujete na javisku Astorky Korzo 90. Akoby o tomto inak originálnom a ambicióznom divadle práve veľmi nepočuť. Prečo? Aké premiéry chystáte v tejto sezóne, resp. aké inscenácie máte na repertoári, v ktorých hráte a teší vás to?
- Minulú sezónu bola premiéra hry Stella od Goetheho, kde hrám hlavnú rolu - zaujímavé na tejto hre je to, že hráme dva rôzne konce, keďže Goethe bol nútený v čase uvedenia hry prepísať jej pôvodný koniec pre tlak kritiky a verejnosti. Astorka tiež uviedla pod réžiou Romana Poláka fantastického Platonova od Čechova, hru určite treba vidieť. Je pravdou, že v posledných rokoch nechodievame na zájazdy do Martina, ale ja netuším prečo.
Aj prostredníctvom televíznej obrazovky z vás prýšti kopa pozitívnej, ľahučkej a úsmevnej energie, určite ste životný optimista aj v súkromí. Ako sa vám to prihodilo a darí? A čo robí taký optimistický človek „hajduovského" typu, keď aj na neho občas padnú chmáry, problém či smútok?
- Životným optimistom sa človek musí narodiť, za toto nemôžem. Keď ma chytí nejaká clivota, tak to nikomu na nos nevešiam, zoberiem si golfové palice a hádžem si pred sebou loptičku. Keď ale vás chytí v tomto jesennom počasí nejaký smútok, príďte sa pozrieť na nás do divadla, my vás určite rozosmejeme a potešíme.
Už niekoľko rokov sme národom „konzumujúcim" domáce seriály. Ako sa vám páči v Ordinácii v ružovej záhrade, resp. v súkromnej reštaurácii a s akými ohlasmi sa od divákov stretávate?
- Je neuveriteľné, koľko ľudí tento seriál pozerá, dokonca aj muži, lebo minule mi všetci nadávali, že som nechal opiť vlastné dieťa. Do seriálu prichádzajú stále noví ľudia, kolegovia, ktorých inak nemám kde stretnúť. Takže je veľmi príjemné, že nás Ordinácia dáva dokopy a máme sa kde porozprávať. Moja postava Peter Vaško je veľký nešťastník a trúba, takže stále mám čo hrať a čo je hlavné, stále ma to baví.
