mňa o šesť rokov staršia. V rodine už má svoje pevné miesto.
Rita
Radí: Mária Vantarová, psychologička z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine
Milá Rita,
Stavím sa, že po prečítaní vášho problému nejedna žena k vám pocíti hlbokú empatiu. Samozrejme, že to nie je jednoduchá situácia, pretože súboj vás dvoch má v jeden moment viacerých divákov. Aj keď je to na pocitovej
úrovni iste ťažké, berte to ako príležitosť lepšie spoznať samu seba, svoje reakcie, motívy, ktoré vás ovládajú. Nahnevať sa, správať sa ofučane, šíriť do rodinnej atmosféry jed horkej urazenosti sa dá za pár
sekúnd. To je možno zámer aj vašej švagrinej. Dostať vás do rozpakov, zahanbenia, do vysvetľovania, ospravedlňovania, do úteku. No skúste sa naučiť nereagovať podľa jej očakávania. Vypusťte z rúk povestného čierneho Petra.
Ako na to? Pomôže napríklad sústredené naviazanie očného kontaktu so zámerným mlčaním a minimálnymi emóciami. Krátko na to zmena témy. Zareagovať však môžete aj tak, že dáte na vedomie, že sa radšej zdržíte
komentára a poznámku švagrinej prepočujete. Že na ňu nebudete reagovať, že sa k nej nebudete vyjadrovať. Je to veľmi rozmanité. Niekto za daných okolností poďakuje za názor druhého. Iný zámerne dá najavo, že nepochopil slová či význam celej situácie, o ktorú sa protivník s radosťou pokúša.
Ten, kto už v sebe cíti väčšiu sebaistotu, by Vám Rita iste poradil stručný ľahostajný komentár typu: "Tak, tak..."
teda...", "vidíš...", "hm, čo už..." Alebo by premenil ironickú poznámku na žart. Do úvahy však časom prichádza
aj jasné označenie útoku a odvaha o tom hovoriť. Moment prekvapenia raz môže hrať vo váš prospech Rita. Držím palce v osvojovaní vhodných stratégií a pohotových reakcií.
Autor: rr
