MARTIN. Evanjelická základná škola v Martine sa za sedem rokov rozrastá za pochodu, nemá vlastnú veľkú školskú budovu, triedy od prvej po zatiaľ najstarší siedmy ročník majú roztrúsené po piatich budovách - v zborovom dome, starej a zrekonštruovanej gymnaziálnej budove, Biblickej škole, Živene a naposledy škola zabrala i priestory blízkej súkromnej materskej školy. Tam si zriadila malú jedáleň s deviatimi stolmi pre prvé dva ročníky.
Rodičia sa však začali ohlasovať, že deti sa nestíhajú najesť a meškajú na krúžky v umeleckej škole.
Z obeda nestíhajú na krúžky
Prví na obed chodia druháci, ktorí majú jedáleň za školou. Po nich prichádzajú zo Živeny po 13. hodine prváci. Tí musia počkať, kým sa starší žiaci najedia. Kým sami vyprázdnia taniere, nestíhajú ísť na krúžky. Na „zuškách" začínajú o pol druhej, meškanie netolerujú. „Chodím po dieťa, aby som ho potom odviezla na základnú umeleckú školu vo Vrútkach, odkiaľ ho ľahšie vyzdvihnem, keďže bývam v Kľačanoch. No viem, že mamičky nestíhajú deti zašikovať ani do martinskej „zušky". Obed je jednoducho neskoro," povedala Zuzana Vandlíková, mama prváka.
Na Mudroňke na jedlo tiež čakali
„Chodili sme doteraz na obedy na Mudroňku, ale tam už jedáleň kapacitne nepostačuje, deti dlho čakali na obed. Preto sme aspoň pre prvé dva ročníky zriadili samostatnú jedáleň v škôlke. Je blízko, nemusia chodiť cez hlavnú cestu, takže je to aj bezpečnejšie," vysvetlil riaditeľ školy Jozef Sopoliga, podľa ktorého veľké čakanie nevzniká. Maximálne desať minút. „Vieme o tomto probléme, ozvalo sa pár rodičov. Snažíme sa im vyjsť v ústrety, preto sme tento týždeň skúsili ročníky vymeniť. Najprv pôjdu na obed prváci, potom druháci. Obávam sa však, že nastane pre krúžky teraz rovnaký problém s druhákmi," zamýšľa sa riaditeľ, ktorý odmieta, že by deti dojedali von.
Problém sa týka len pár rodičov, ktorí si podľa neho môžu dieťa vyzdvihnúť zo školy skôr, aby sa stihlo najesť a prísť načas na krúžky.
Do roka jedáleň rozšíria
Jozef Sopoliga však priznáva, že ani toto riešenie nie je najideálnejšie. Ideálna by bola vlastná jedáleň, ale i škola. „Je to ďaleká budúcnosť. Plánujeme postaviť vlastnú budovu školy na mieste zborového domu. Z neho zachováme historické priečelie, aby Memorandovo námestie nestratilo svoj charakter. Tu budú učebne, jedáleň i telocvičňa," odhaľuje plány Jozef Sopoliga.
Ide však o horizont asi pätnástich rokov. Evanjelická základná škola má však s jedálňou i plán „bé". „Budúci rok nám opäť pribudne ďalší - ôsmy ročník. Triedy pre ôsmakov chceme vybudovať v susednej škôlke, kde máme i jedáleň. Tú chceme do budúceho školského roka zväčšiť tak, aby sa tu mohlo stravovať naraz 52 detí z prvého stupňa, čo bude o trinásť viac ako doposiaľ. Druhý stupeň ostane v jedálni na Mudroňke," vysvetlil riaditeľ.
Autor: Miroslav Dírerová
