MARTIN, BUDIŠ, MOŠOVCE. V nastávajúcich komunálnych voľbách budú ľudia rozhodovať aj o starostoch a starostkách svojich obcí. V Turci ich je 66. O richtárske kreslo prejavilo záujem 164 kandidátov a kandidátok, pričom až 80 z nich sa o dôveru voličov budú uchádzať ako nezávislí.
„Je to prirodzený jav, veď asi len tri percentá občanov Slovenskej republiky sa združuje v politických stranách. Navyše v malých obciach ľudia výkon funkcie starostu nechápu ako politickú záležitosť. Je to o riešení každodenných problémov," povedal politológ Marek Rybář z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Najviac kandidátov stavia Smer
Z politických strán a koalícii najviac kandidátov postavil Smer - sociálna demokracia - štyridsať, potom ĽS - HZDS - trinásť a SDKÚ - DS - deväť. Národniari z SNS vkladajú svoje nádeje do siedmich kandidátov, kresťanskí demokrati do šiestich a SDĽ do štyroch. Po jednom uchádzačovi o kreslo starostu má Sulíková SaS a koalície SDKÚ a KDH - SNS a ĽS - HZDS a SaS s SDKÚ - DS.
„Politické strany na Slovensku sú organizačne podvyživené. Nemajú rozvinuté štruktúry na miestnej úrovni, ktoré by oslovovali ľudí pre svoje zámery. Sčasti je výnimkou Smer, ktorý pravdepodobne ťaží zo zlúčenia s bývalou SDĽ. O nej bolo známe, že na komunálnej úrovni zvykla mať silné postavenie," myslí si Marek Rybář a dodáva:
„Pri výbere starostov a poslancov obcí skôr ako stranícka príslušnosť rozhodujú kvality kandidáta. Ak ho ľudia vnímajú pozitívne, má šancu uspieť, ak nie, tak má smolu."
V tretine obcí je už jasno
Až 23 turčianskych obcí, prevažne malých, už dopredu pozná svojho nového, resp. staronového starostu. Dôvod? O richtársku stoličku prejavil záujem iba jeden kandidát, resp. kandidátka. V takomto prípade budúcemu starostovi alebo starostke stačí na zvolenie jeden hlas.
„V malých obciach ľudia funkciu starostu vnímajú ako nevďačnú úlohu a preto sa do nej veľmi nehrnú. Je to o veľkej zodpovednosti a množstve práce, ktorá nie je vždy aj primerane honorovaná. Navyše, starosta je pod drobnohľadom svojich susedov, ktorí neustále kontrolujú, čo robí alebo nerobí," vysvetľuje nezáujem ľudí pustiť sa do volebného zápasu Marek Rybář.
Väčší záujem vo väčších obciach
Najviac sa vrece s kandidátmi roztrhlo v Turanoch, záujem šéfovať obcí prejavilo až osem ľudí. Vyšší počet kandidátov majú aj v Žabokrekoch - 7, v Krperľanoch a vo Valči po 6.
„Vždy je to lepšie, ako keby bol iba jeden kandidát. Ľudia si takto môžu vybrať, i keď pomerne silná roztrieštenosť môže signalizovať problémy tej či onej obce," uvažuje politológ s martinskými koreňmi Marek Rybář.
V Budiši nemajú koho voliť
Komunálne voľby prinášajú aj paradoxy. Jedným z nich je aj skutočnosť, že v Budiši nebudú voliči rozhodovať o starostovi. Dôvod? Nikto nekandiduje.
„Myslela som si, že sa niekto z mladých chytí, no asi som sa prerátala," povzdychla si 72-ročná starostka Budiša Emília Frnová. „Pracujem na úrade v rôznych pozíciách od roku 1967. Boli tam aj nejaké prestávky, ale nie dlhé. Myslím, že stačilo. To, čo som si vo svojej funkcii predsavzala, to sa naplnilo. Teraz je rad na druhých," dodala Emília Frnová, ktorej sme sa spýtali, či niekoho za seba odporúčala alebo presviedčala.
„Tipy som mala, ale presviedčať som nikoho nechcela. Byť starostom je poslanie. Ak túto robotu nechce niekto robiť z presvedčenia, tak potom to nemá význam.
Štrnásti končia
O post starostu, resp. starostky sa v nastávajúcich voľbách už nebudú uchádzať štrnásti súčasní šéfovia obcí. Je medzi nimi aj Ján Žirko, starosta Mošoviec.
„Vo funkcii som bol od roku 1990, čiže päť volebných období. Už pred štyrmi rokmi som avizoval, že bude posledné. Môj čas sa naplnil. Odchádzam spokojný, dedina sa vyvíja správnym smerom. Dokončili sme to, čo sme chceli," povedal Ján Žirko, ktorý však úplne z miestnej samosprávy neodchádza.
„Ak bude o moje služby záujem, rád pomôžem svojmu nástupcovi alebo nástupkyni."
