i.
MARTIN. Pohľadávka, ktorá má dnes hodnotu približne 16 miliónov eur, by mohla položiť mesto na kolená a mohla by znamenať asi päťročnú nútenú správu, vrátane zvýšenia všetkých poplatkov a daní pre ľudí. To všetko, ako odznelo na rokovaní poslancov, je dôsledok krokov vedenia mesta v rokoch 1994-1996, ktoré po odsúhlasení zvýšenia základného imania v akciovke Lyžiarske stredisko Martinské hole nevložilo do nej majetok.
Úradovali špekulanti?
Podľa dnešného vedenia martinskej radnice je celá pohľadávka iba výmyslom špekulantov. To potvrdili aj súdy, ktoré v tomto spore už štyrikrát rozhodli v prospech mesta, dvakrát Krajský súd v Žiline a dvakrát Najvyšší súd SR. Na podnet generálnej prokuratúry však mimoriadny dovolací senát Najvyššieho súdu SR v apríli tohto roku zrazu rozhodol v neprospech Martina. Predchádzajúci senát Najvyššieho súdu je tak viazaný právnym názorom mimoriadneho dovolania a mal by teraz rozhodnúť neprospech mesta.
Mesto je v nebezpečnej situácii
„Myslíme si, že po štyroch rozhodnutiach rôznych stupňov súdov už takéto konanie nemalo pokračovať. Najvyšší súd poprel svoje vlastné rozhodnutie a sme zvedaví, ako sa tým vysporiada," povedal martinský primátor Andrej Hrnčiar a doplnil, že táto situácia je pre mesto nebezpečná, preto má pripravené podania aj na Európsky súd pre ľudské práva. Mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd podal prokurátor Generálnej prokuratúry koncom apríla len šesť dní pred vypršaním ročnej lehoty, a tak proces znovu otvoril. V apríli mala údajná pohľadávka hodnotu 13 miliónov eur, teraz je to už 16 miliónov eur. Ak ju bude musieť mesto zaplatiť, bude to znamenať ohrozenie základných funkcií mesta, vrátane zvýšenia daní a poplatkov a zastavenia akýchkoľvek investícií, rekonštrukcií a opráv. Aj preto sa mesto obrátilo na Ústavný súd, aby preskúmal celý spor.
Pohľadávka má začiatok v roku 1996
Ako vyplýva z genézy sporu medzi akciovkou LSMH a mesta Martina, ktorú spracovali na radnici, hrozba údajnej pohľadávky má svoj začiatok v roku 1996. Mesto Martin malo za bývalého primátora Stanislava Bernáta na základe súhlasu mestského zastupiteľstva vložiť do spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole (tvorili ju mesto Martin, Lyžiarsky klub, Klub slovenských turistov a drobní akcionári - Mažgút, Franko, Chudoba, Mlynár) nepeňažný vklad v podobe martinského hotela Turiec a chaty Magistrát. Kataster to odmietol, odporučil opraviť formálne nedostatky, no vklad sa už potom nezopakoval. Stalo sa tak aj preto, že vzápätí došlo k rozkolu medzi akcionármi LSMH a akciovka prestala vykazovať činnosť. Ten istý majetok ale v roku 1999 opäť na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva vložilo mesto do novovzniknutej akciovej spoločnosti Turiec.
Putovanie zmenky
Zmenka v hodnote 103,1 milióna korún (čo bola hodnota už spomínaného hotela Turiec a chaty Magistrát) prišla na scénu v roku 2002. Ako vyplýva zo spomínanej genézy, podpísali ju predseda a jeden z členov predstavenstva akciovej spoločnosti LSMH a v mene akciovky ju vložili ako vklad nového spoločníka do vzniknutej spoločnosti s ručením obmedzeným LSMH, ktorá v tom čase už rozvíjala podnikateľskú činnosť na Martinských holiach. Od tohto času začína séria žalôb akciovky zastúpenej R. M. a V. F. voči mestu Martin, cieľom žalôb bolo zaplatiť akciovke 103,1 milióna korún a postupne aj úroky z omeškania. Vyhlásenie konkurzu na akciovku v roku 2006 znamenalo aj postúpenie pohľadávky zo zmenky v nasledujúcich mesiacoch postupne viacerým firmám, kým ju v roku 2008 na základe ponuky v inzerátoch kúpil žilinský podnikateľ M. G., ktorý sa v sporoch s mestom stal právnym nástupcom žalobcu. Ten v apríli tohto roku vyhlásil, že pohľadávku predal nemenovanej cyperskej firme.
Chybilo minulé vedenie mesta
Genézu sporu objasnil poslancom mestského zastupiteľstva právnik Ján Mrázovský, ktorý zastupuje v tomto spore mesto Martin. Okrem iného povedal, že podanie na Ústavný súd motivovalo presvedčenie, že bolo porušené právo mesta na spravodlivý proces, lebo ani po štyroch rozhodnutiach súdu nebol právoplatne skončený. Druhým dôvodom bol podľa neho fakt, že podnet na mimoriadne dovolanie podala osoba, ktorej práva nemohli byť porušené, keďže ich sama nevyužila. Za základné pochybenia mesta J. Mrázovský v slede udalostí ústiacich do dnešných problémov s pohľadávkou označil konanie štatutára mesta v roku 1996 a neskôr. Keďže bol zároveň aj vo vedení akciovej spoločnosti LSMH, mal možnosti vytvárať a meniť právne úkony, no primátor sa ich vzdal. Druhým pochybením bolo opätovné vloženie toho istého sporného majetku do akciovej spoločnosti Turiec.
VÝzva pre ľudí
V súvislosti s podarním sťažnosti na Ústavný súd sa martinský primátor obrátil na občanov s prosbou, aby pomoholi brániť svoje mesto. Martinčanov vyzval, aby sa hromadne pridali ako vedľajší účastníci konania k sťažnosti, čím by mohli podľa výkladu právnikov odvrátiť možno hrozbu nútenej správy.
Hole by už boli hotové
Rastislav Mažgút, bývalý správca Lyžiarskeho strediska na Martinských holiach a jedna z ústredných postáv sporu, pre MY Turčianske noviny povedal, že podľa jeho názoru ho právny výklad genézy celého sporu vlastne rehabilitoval. „Dnes to vidím tak, že lyžiarsky klub nikdy nemal vytvárať akciovku s mestom. To stredisko sme mali dobudovať sami. Už by bolo hotové."
