árodného výboru v Martine schválila jeho štatút. História pietneho miesta však siaha do 18. storočia, keď bol na malom návrší obtekanom potokom zriadený obecný cintorín.
MARTIN. Za počiatky pochovávania osobností na cintoríne sa považuje rok 1866, keď zomrel podpredseda Matice slovenskej Karol Kuzmány. Jeho pohreb inšpiroval národovcov, aby sa tento cintorín stal miestom posledného odpočinku významných Slovákov, pretože Martin bol v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia centrom slovenského národného, politického a kultúrneho života.
Pochovaní sú tam napríklad národný buditeľ Štefan Marko Daxner, herečka Naďa Hejná, maliar Mikuláš Galanda. Nachádza sa tam hrob poetky Maši Haľamovej, básnika Jána Smreka, fotografa Karola Plicku alebo námorného kapitána Júliusa Thurzu.
Na cintoríne spočívajú aj osobnosti, ktoré sem previezli posmrtne. Napríklad politik Milan Hodža a spisovateľ Jozef Cíger Hronský našli konečné miesto svojho odpočinku v Martine až mnoho rokov po smrti. Zomreli ďaleko od rodnej hrudy a domov sa aspoň symbolicky mohli vrátiť až po zmene politických pomerov na konci búrlivého dvadsiateho storočia.
Národný cintorín v Martine uzavreli pre ďalšie pochovávanie v roku 1973. Nové hrobové a urnové miesta môžu byť vytvorené na pochovanie významných osobností a ich životných druhov na základe žiadosti.
V októbri 2010 pri slovenskej premiére Európskeho dňa darcovstva položila pacientka s úspešne transplantovaným srdcom symbolický veniec ku krížu na martinskom Národnom cintoríne ako prejav hlbokej úcty a vďaky všetkým darcom.
zdroje: www.martin.sk, www.snk.sk, www.litcentrum.sk
