tú skupinu občanov volebného obvodu, ale samozrejme v širšom pohľade už všetkých.
MARTIN. So záujmom som si pozrel zoznam kandidátov na poslancov v MY Turčianske noviny. Mnohých poznám, ale mnohých nie. Uvažoval som, pritom nespochybňujúc ich právo byť volený, čo týchto ľudí viedlo postaviť sa na kandidátky. Možno nespokojnosť s predošlými poslancami a vízia skúsiť niečo zmeniť, možno robiť lepšie. U niektorých iba obyčajná túžba zviditeľniť sa, niektorí možno majú tri roky dieru na asfaltke, alebo nemajú kde parkovať, či chcú získať výhodné kontakty, kontrakty, právo spolurozhodovať o peniazoch.
Nuž, ktovie. Možností je viacero. Potom som sa pozrel na seba, uvažoval som totiž o kandidatúre ako nezávislý, dokonca sa vyskytla aj istá ponuka, ale tú som rýchlo zmietol, lebo som si povedal - kandidatúra nebude. Nie som príliš známy, aspoň nie vo volebnom obvode, kde bývam, teda prvá dôležitá vec na úspech mi znížila rating. Čo som urobil pre občanov Martina aspoň za posledné tri - štyri roky? Nemal som pocit, že by bolo toho toľko, aby som mal na čo nadviazať pri prípadnom zvolení.
Na rokovania mestského zastupiteľstva som chodil iba ako novinár, ale aj to len jeden rok, nuž možno by som nemohol nadviazať na témy, ktoré sa prejednávali, ťažko by som vedel byť objektívny, chýbal by mi asi kontext. Moja práca, ktorú sa snažím robiť poctivo, tá mi berie všetok čas, nuž asi by som nezvládal robiť niečo popri, teda chodiť medzi občanov, počúvať ich problémy, navrhovať riešenia, posúvať ich do riešiteľnej podoby spolu s ostatnými poslancami. No a samozrejme pripravovať sa na vystúpenia na zasadnutia, študovať všeobecne záväzné nariadenia...
A veru dosť je toho, čo by som musel, aby som bol dobrým poslancom. Samokritika mi privrela dvere. Nuž a potom v kontexte s predchádzajúcimi myšlienkami som si opäť pozrel mená. A to už som začal krútiť hlavou a pri niektorých som sa počudoval, pri iných zasmial. Odvaha, drzosť, či chorý úsudok? No, dobre, je tu to právo byť volený a ja verím, že tým to aj všetko skončí a do mestského parlamentu sa dostanú ozaj len tí najlepší a najschopnejší.
Autor: Ján Cíger
