MARTIN. Vo svojej úvodnej martinskej sezóne skončil s dorastencami na siedmom mieste. V nasledujúcej ich vytiahol na piatu priečku, o rok neskôr už s nimi postúpil do semifinále, kde jeho zverenci podľahli favorizovaným Košiciam a následne v boji o bronz Slovanu Bratislava. Zemiaková medaila síce mrzela, no progres tímu bol viac ako viditeľný. V aktuálnom ročníku vedie Jaroslav Husár juniorku, ktorá je zatiaľ tretiaa po odchode Júliusa Pénzeša okúsil aj chuť mužskej najvyššej súťaže.
Ostáva pri zemi
V jeho premiére na striedačke prvého mužstva Martinčania po dobrom výkone tesne podľahli rozbehnutému Popradu a potom povinne porazili reprezentačnú dvadsiatku. Víťazstvo proti Dukle Trenčín však už bolo z pohľadu sily protivníka naozaj plnohodnotné.
„Každý úspech poteší a pozdvihne morálku mužstva. No nesmie sa preceniť. Jeden duel je za nami a v tom ďalšom už zas musíme byť stopercentne koncentrovaní na svoj výkon. Dnes som samozrejme spokojný a mám dobrý pocit, ale dosiahli sme len čiastkový triumf, a tak sa treba na celú vec pozerať," s nadhľadom zhodnotil trojbodový zisk proti vojakom z Trenčína kormidelník Martina Jaroslav Husár.
Jeho náprotivok Dušan Gregor veľa dôvodov na radosť nemal a po stretnutí svoju nespokojnosť ani neskrýval. „Uľahčujeme si niektoré veci, podceňujeme herné situácie a z toho potom inkasujeme góly. Všetci volajú po tom, aby viac priestoru na ľade dostávali mladí. Keď je však hokejista, ktorý má štyridsiatku na krku agresívnejší a bojovnejší ako o takmer dvadsať rokov mladší hráč, čo má človek robiť," opäť raz trafil klinec presne po hlavičke trenčiansky tréner.
Matadori pomáhajú
MHC Mountfield Martin je v doterajšom priebehu extraligy najčastejšie inkasujúcim celkom. Preto sa stalo jednoznačnou prioritou Jaroslava Husára zlepšenie defenzívnej činnosti jeho nových zverencov.
„Snažili sme sa pozdvihnúť psychiku Karola Križana, ktorý je veľmi dobrý gólman a určite má mužstvu čo dať. Všetko je dnes založené na dobrej obrane. Keď táto činnosť funguje, postupne sa na ňu nabaľujú ďalšie a potom prídu aj víťazstvá. Chalanom nechýba odhodlanie prekonať zlé obdobie, navyše mi v kabíne veľmi pomáhajú skúsení hráči ako Marek Uram či Mišo Beran."
Jaroslav Husár bol počas minulého týždňa poriadne vyťažený. Doobeda viedol tréningy áčka a poobede zas juniorov. Po stretnutí s Trenčínom ešte nevedel ako bude vyzerať jeho program v najbližších dňoch a nerozmýšľal ani nad prípadnou ponukou zostať na lavičke prvého mužstva. „Nemá význam nad tým meditovať. Ak by taká ponuka náhodou prišla, až potom ju začnem riešiť," nedal sa zatiahnuť do žiadnych špekulácií rozvážny mladý muž.
Nájazdy nám nesedia
Dočasná misia lodivoda juniorky na lavičke áčka sa v nedeľu predĺžila o ďalší zápas, keď pokračovala na Záhorí. V defenzívne vedenom stretnutí jeho zverenci dve tretiny držali jednogólový náskok. Potom však inkasovali a duel museli rozhodnúť až samostatné nájazdy. Tie lepšie zvládli Skaličania.
„V stretnutí dominovali pozorné defenzívy, pričom na obidvoch stranách vynikli brankári. Štyridsať minút sme dobre bránili, no mužstvo doplatilo na zaspatý úvod tretej tretiny, keď inkasovalo rýchly gól. Samostatné nájazdy sú vždy lotériou. My sme v nich nedokázali súperovho gólmana prekonať ani raz a preto dnes berieme o bod menej ako Skaličania," zhodnotil súboj proti tímu z mesta trdelníkov Jaroslav Husár.
