Vráťme sa ešte o niekoľko dní dozadu a prezraďte nám, čo vám preletelo hlavou bezprostredne po domácej prehre so Zvolenom?
- Ešte stále sa mi o tom ťažko hovorí. Už dlhšie som mal pocit, akoby sme neboli všetci na jednej lodi. Pre mňa ako trénera to bolo veľmi nepríjemné zistenie, pretože takéto veci všetko ešte viac komplikujú. Zvlášť, keď sa nedarí.
Po nevydarenom dueli ste zašli za hráčmi do kabíny. Čo ste im povedali?
- Nie som typom trénera, ktorý po prehratom zápase prevráti kabínu hore nohami a okolo seba chŕli oheň a síru. Nikdy som taký nebol, ani nebudem, takýto spôsob komunikácie s mužstvom podľa mňa nie je správny. Stretnutie sme si prehrali najmä pred oboma bránami, kde sme boli málo dôrazní a chýbala nám väčšia kompaktnosť.
O deň neskôr sa do éteru dostala správa, že ste v Martine ako tréner extraligového tímu skončili. Ako sa to všetko zomlelo?
- Bolo jasné, že zlú situáciu treba riešiť. Sadli sme si s vedením a hľadali optimálny spôsob nápravy. Naše predstavy sa v niektorých bodoch rozchádzali a z toho logicky vyšlo, že nemá zmysel ďalej pokračovať. Dohoda však bola veľmi korektná.
Mužstvu začal po historicky najlepšom štarte do sezóny akoby dochádzať dych. Kde podľa vás nastal rozhodujúci zlom?
- Ťažko vypichnúť jednu okolnosť. Viac menších detailov sa naraz stretlo, postupne sa nabaľovali a veci začali naberať nesprávny smer. Dobrý štart do sezóny nám zrejme viac uškodil ako pomohol. Všetko potom pokračovalo debatami okolo výšky vstupného. Fanúšikovia písali otvorený list vedeniu aj mužstvu. Priznávam aj určité spory medzi mnou a niektorými hráčmi. Nechcem tieto okolnosti glorifikovať, ale keď sa všetky zliali dohromady, výsledok ste videli sami.
Keď sa na vaše kroky v Martine pozriete s odstupom času, bolo treba spraviť niečo inak?
- Každý tréner má svoju filozofiu a mal by ju zapracovať do reálií klubu, v ktorom pôsobí. Určité veci som zle odhadol, pretože som si myslel, že by už na Slovensku mali fungovať. Narážam predovšetkým na tréningové metódy a vôľu hráčov neustále na sebe pracovať a zlepšovať sa. V tomto smere zaostávame a ja to vnímam ako jeden z dôvodov, prečo nás ešte donedávna hokejovo rozvojové krajiny začínajú dobiehať.
Všetko zlé je na niečo dobré, a preto prejdime na optimistickejšiu vlnu. Nájdete na vašom pôsobení v Turci aj pozitívne body?
- Hokejové prostredie v Martine je veľmi príjemné. Komunikácia s prezidentom, riaditeľom či generálnym manažérom bola naozaj výborná. Sú to ľudia, ktorí hokejom od rána do večera žijú. Prajem martinskému klubu všetko najlepšie. Najmä rýchly návrat divákov do hľadiska, pretože bez nich sa hrá veľmi ťažko.
Viete v súčasnosti načrtnúť vaše najbližšie plány?
- Celé moje pôsobenie v Turci si musím podrobne rozanalyzovať a všetko poriadne urovnať v hlave. Priznávam, že nejaké chyby som spravil. Treba ich pomenovať správnym menom, aby sa viac neopakovali. Postupne prídu na rad aj ďalšie veci ako hľadanie nového pôsobiska, pretože pri hokeji chcem zostať.
