MARTIN. Pätnásť rokov od vzniku prvého plneprofesionálneho práporu - Práporu okamžitej reakcie profesionálni vojaci oslávi dnes 4. novembra v kasárňach na Podháji. Jednému z najúspešnejších útvarov v slovenskej armáde príde vzdať hold aj náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Ľubomír Bulík, medzi pozvanými je i minister obrany Ľubomír Galko.
Vychovali tu tri tisícky „profíkov"
Prvý profesionálny prápor rýchleho nasadenia v armáde Slovenskej republiky vznikol v Martine 1. októbra 1995 pre plnenie úloh NATO. Dnes nesie oficiálny názov 11. mechanizovaný prápor - prápor Okamžitej Reakcie kapitána Jána Francisciho.
Pri jeho začiatkoch stálo pár desiatok profesionálnych vojakov, dnes ich je v jeho radoch takmer šesťsto. Za pätnásť rokov prápor „vychoval" takmer tritisíc profesionálov.
Zelené barety začínali u nás
Martinský útvar bol ako prvý afirmovaný a certifikovaný na medzinárodnej úrovni pre potreby do medzinárodných štruktúr.
Jeho vojaci sa podieľali na viacerých mierových misiách pod záštitou NATO. Ako prví operovali v Afrike, Sýrii, na Cypre, v Albánsku, Kosove, Kuvajte, Iraku a Afganistane. Po návrate z jednej z týchto mierových misií získal útvar ocenenie Kríža prezidenta SR II. stupňa.
Za vzornú reprezentáciu útvaru doma i v zahraničí mu zapožičal v roku 2003 prezident Rudolf Schuster bojovú zástavu, ktorú majú v súčasnosti na Slovensku ešte dva útvary. Bojová zástava so slovenským znakom na lícnej strane a bielym koňom ako symbolom pripomínajúcim mesto Martin na jej rube bude viať počas osláv. Vojaci budú v zelených baretoch, ktoré do roku 2000 nosili ako prví a jediní na Slovensku. Podľa nich bolo možné spoznať martinského vojaka z tohto útvaru.
Aj zelené barety získal útvar za reprezentáciu doma i v zahraničí, ich nosenie znamenalo poctu. V súčasnosti barety nosia viaceré jednotky pozemných síl.
Martinčanom velí žena
Martinský prápor Okamžitej Reakcie získava na jedinečnosti i vďaka jedinej veliacej poddôjstojníčke Ľubici Vojtovej, ktorá ako jediná žena viedla aj zahraničnú operáciu KFOR.
Vojaci z tohto útvaru boli päťkrát nominovaní v ankete Vojenský čin roka.
Za pätnásť rokov tragicky zahynulo pri výkone služby alebo mimo nej pätnásť príslušníkov. Do širokého povedomia sa dostali mená ako Peter Dinga, Miroslav Frkáň a Vladimír Simonides, ktorí zahynuli pri teroristickom útoku v Iraku 8. júna 2004. Na mierových misiách prišiel 11. novembra 2006 v Iraku pri výbuchu o život i Rastislav Neplech.
