Má to trochu zložitejšie pozadie, ale stojí to za vysvetlenie. Keď si naša dcéra vzala za manžela Čecha, naša rodina začala tiež prispievať k opätovnému zbližovaniu sa slovenskej a českej kultúry a k spoznávaniu zabudnutých zákutí našich jazykov. Našich nových príbuzných - zaťových rodičov - priam očarilo slovíčko „lopárik". Boli prekvapení, že pre nás - v rámci našej kultúry - sa stali pomerne blízkymi príbuznými a že pre tento vzťah s nami, rodičmi ich nevesty existuje pomenovanie a oni sú teda s nami „svat a svatka".
Darmo je, my Slováci sme stále národ, ktorý si dosť cení „rodinstvo", hoci pevné a spletité vzťahy bývalej patriarchálnej rodiny slabnú a tratí sa s tým aj terminológia, respektíve sa značne zjednodušuje. Napríklad ešte stále existuje funkcia krstných rodičov a počuť aj oslovenie „krstná mama - krstná" a „krstný otec - krstný", no spríbuznení biologickí a krstní rodičia sa už len málokedy navzájom medzi sebou oslovujú ako „kmotor" a „kmotra". V súčasnosti by to už vyznelo prinajmenšom rozpačito.
Môžem si dovoliť povedať, že už neexistuje používanie oslovenia „testiná", ktorým sa označuje matka manželky vo vzťahu k manželovi a jej otec bol pre manžela „test". Všetko sa zlialo do jednotného pomenovania „svokor a svokra", pričom to bolo kedysi jednoznačné označenie otca a matky manžela vo vzťahu k manželke.
Ustupuje aj označenie „ujčiná", ktoré z pohľadu dieťaťa bolo oslovenie pre matkinu sestru, dnes jednoducho „tetu", no zároveň to bolo aj pomenovanie pre manželku matkinho brata. K ujčinej prináležal „ujec", čiže matkin brat alebo tiež manžel matkinej sestry, dnes jednoducho „ujo". Našťastie nám nevymiera „strýko" ako pomenovanie otcovho brata, len „stryná", ktorým sa označuje jeho manželka, sa zmenila na „tetu".
No a pojem „zolvica" pre príbuzensky vzťah (z pohľadu ženy to bola pre ňu manželova sestra, dnes jednoducho „švagriná") nechajme odpočívať v dávnej minulosti, lebo už aj veľký slovník slovenského jazyka z 50. rokov minulého storočia ho považoval za zastaraný.
Nuž, dnes je to už aj pre nás veľmi komplikovaný systém s ešte komplikovanejšou terminológiou, pretože v súčasnosti sa až tak veľmi predsa len „nekmotríme". No musíte uznať, že kto si ctí dobré rodinné vzťahy, zaslúži si ocenenie, podobné tomu najvyššiemu, uvedenému v názve. Totiž naši noví príbuzní z Česka, keď nám napíšu srdečnú e-mailovú správu, prihovárajú sa nám oslovením: „Naši drazí a milovaní svati..."
Autor: J. MIGON
