Blížia sa Vianoce - preblesklo mi hlavou, keď som sledovala televíziu a v nej reklamu s vianočnou melódiou. Hneď na to však dorazilo aj znechutenie. Opäť budú v televízii znieť samé rolničky, ľudia budú mať v každej reklame na hlavách mikulášske čiapky a všade budú samé darčeky.
Pre niekoho príjemná predstava, ja som však toho názoru, že všetkého veľa škodí. Ruku na srdce, vám neprekážajú tie donekonečna sa opakujúce reklamy na jedno kopyto? Bavia ma tak prvé dva týždne. Darčeky vtedy ešte nenakupujem, lebo do Štedrého dňa chýbajú ešte viac ako dva mesiace. Potom sa reklamy tak zintenzívnia, akoby išlo o život a ja ich v zúfalstve v televízii len dookola prepínam. A keď Vianoce už naozaj zaklopú na dvere, dôjde na nejaký podprahový efekt a už mi to všetko ako vianočný čas ani nepripadá.
Je pravda, že pre čoraz väčší zhon v práci i životnom tempe začíname Vianoce ozajstne vnímať z roka na rok neskôr, no nepáči sa mi, že tento krásny čas má v televízii i v nás odštartovať reklama. V tom som veľmi konzervatívna a som toho názoru, že menej je niekedy viac. Stali sme sa obyčajnými obeťami mobilných operátorov a spoločností, ktoré robia z Vianoc biznis.
Vianoce predsa nie sú o nakupovaní, ale predovšetkým o rodine. Túžim po pokojnom predvianočnom čase s vianočným punčom v ruke a bez nejakých uškriekaných reklám. Česť výnimkám. Terorizovanie zo strany médií by som hneď zrušila, škoda že kádehákom nevyšiel v predminulom roku ten návrh zakázať reklamu pred 20. novembrom. Reklamy v nás nevzbudzujú emócie, majú nás len otupovať a otupovať, až kým si každý nekúpi ten „najvýhodnejší" paušál. Potom nás hádam ani nemôže prekvapiť, že ľudia nosia vo vrecku aspoň dva telefóny, hoci doma trú biedu.
