Peniaze sú háklivá téma, alebo menej je niekedy viac

ú môcť okrem iného rozhodnúť aj o tom, aký systém vlastného odmeňovania si zvolia na najbližšie štyri roky.

Ten aktuálny, podľa ktorého sa v Martine odmeňuje dnes, je nad rámec dnešných možností mestského rozpočtu.

Bude ich toľko, koľko sami odhlasujú

Naznačila to aj diskusia na septembrovom rokovaní mestského zastupiteľstva, na ktorom sa malo rozhodnúť aj o znížení počtu zastupiteľov ako prvom z úsporných krokov orientovaných na šetrenie vo vnútri mechanizmu mestského parlamentu. Návrh radnice, ktorý pri znížení počtu poslancov z 31 na 23 mohol na odmenách ušetriť 188 tisíc eur a ďalších okolo 100 tisíc eur na činnosti komisií a zázemí práce poslancov, pri hlasovaní neprešiel. Za zoštíhlenie počtu poslancov boli len šiesti z prítomných - Tibor Adamko, Milan Benko, Zuzana Dobríková, Bruno Horecký, Viliam Majda a Ján Zuberec. Jozef Bernát a Ľudovít Lettrich neboli prítomní, Ladislav Bevilaqua s Júliusom Morgošom sa zdržali hlasovania a Viliam Grajciar nehlasoval. Všetci ostatní podporili status quo - občania budú v Martine voliť toľko isto poslancov do mestského zastupiteľstva ako pred štyrmi rokmi.

Najskôr ticho, diskutovať chce tretina

Na spomínanom rokovaní mestského zastupiteľstva vystúpil aj Viliam Karak z Tomčian. Vyzval poslancov, aby zvážili vzdanie sa odmien alebo ich časti aspoň na určitý čas, keďže rozpočet mesta je nastavený na krízový režim aj vzhľadom na nižší výber podielových daní. Na jeho výzvu vtedy nikto nereagoval. Oslovili sme preto s konkrétnymi otázkami na túto tému všetkých poslancov mestského zastupiteľstva. Otvorene boli ochotní podeliť sa o názory len jedenásti z tridsaťjedenčlenného poslaneckého zboru - Jozef Keráčik, Jozef Bernát, Bruno Horecký, Marián Buocik, Ján Zuberec, Slavomír Šuch, Zuzana Dobríková, Tibor Adamko, Viliam Majda, Ľubomír Sýkora, Zita Sekerková a Ľudovít Košálko.

Odmena poslancom patrí

Na otázku, či majú byť poslanci za svoju prácu odmeňovaní, odpovedali takmer všetci kladne, lebo za prácu odmena patrí a poslanecký mandát je spojený aj s výdavkami. V. Majda dodal, že odmena by nemala byť taká vysoká ako je teraz v Martine a Ľ. Sýkora naznačil, žeby sa mohla odvíjať od toho, koľko času poslancom výkon ich funkcie zaberá a ako dodala Z. Sekerková aj od toho, aká je kvalita jeho práce.

Odmenu poslanci využívajú predovšetkým na pokrytie výdavkov, ako sú telefón, pohonné hmoty, tlačové práce, odbornú literatúru, ale aj osobné výdavky, štúdium, náhradu ušlej mzdy, ale niektorí aj na podporu rôznych záujmových či stavovských skupín občanov, ak o to požiadajú.

Pre niekoho dobré, pre iného zlé

Názory opýtaných poslancov na to, či súčasné pravidlá odmeňovania sú dobré, sa rôznia. T. Adamko si myslí, že dobré nie sú, ale aj akékoľvek iné by boli pre niekoho dobré, pre iného zlé. Podľa B. Horeckého boli v tomto volebnom období viac motivačné ako predtým, čo sa prejavilo aj na disciplinovanejšej účasti poslancov na rokovaniach v zastupiteľstve, komisiách či výboroch mestských častí, ale aj na vyššej aktivite a kultúrnosti rokovaní. Pozitívom bol aj väčší tlak a kontrola občanov. Ľ. Košalko sa domnieva, že treba sprísniť kontrolu účasti poslancov na zastupiteľstvách a v komisiách a zaplatiť len ten čas, keď je poslanec na rokovaní skutočne prítomný. M. Buocik je za zmenu pravidiel, ak bude vôľa.

Treba rozlišovať - nie je poslanec ako poslanec

V. Majda, J. Zuberec, J. Bernát a Z. Dobríková nepovažujú súčasné pravidlá odmeňovania za dobré. Podľa poslankyne by sa mal striktnejšie dodržiavať princíp zásluhovosti, rozlišovať medzi aktívnym a neaktívnym poslancom a mali by sa zrušiť odmeny za mimoriadne rokovania zastupiteľstva a rady. Navrhuje zníženie počtu poslancov a zníženie ich odmeny o dvadsať percent. Osobitnou kapitolou je odmeňovanie poslancov za členstvo v orgánoch mestských spoločností. Podľa J. Bernáta, by v nich poslanci nemali brať žiadne odmeny, lebo v opačnom prípade nemajú potrebný odstup. Ľ Sýkora je toho názoru, že pravidlá odmeňovania majú oporu v legislatíve a nejdú nad obvyklý rámec, no dokázal by akceptovať ich zmenu, ak by sa zohľadnili paušálne náhrady.

Pomohla by kontrola poslancov

A ako by sa dali pravidlá odmeňovania zmeniť? Ak bude zastupiteľstvo bez ľudí, ktorí sú za peniaze schopní urobiť čokoľvek, tvrdí okrem iného J. Bernát. Podľa J. Zuberca by mala byť výška odmien odvodená od toho, ako sa darí Martinčanom, teda od ich príjmov a nezamestnanosti. V. Majda navrhuje hornú hranicu 350 eur, M. Buocik, T. Adamko a Ľ. Košalko si myslia, žeby pomohla lepšia kontrola poslancov na rokovaní. A podobne uvažuje aj B. Horecký, ktorý sa domnieva, že odmeny by sa nemali odvíjať od priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve, ale mali by byť stabilné. T. Adamko sa domnieva, že mimoriadne zasadnutia by honorované nemali byť.

Kalkul s percentami

Dokázali by sa poslanci časti svojej odmeny vzdať, pýtali sme sa ďalej. Áno - ak by to malo zmysel a ak by sa dokázali odmien vzdať primátor, viceprimátor, kontrolór, členovia komisií a podobne, tvrdia niektorí opýtaní. B. Horecký navrhuje vzdať sa odmeny za druhé zasadnutie výboru mestskej časti v mesiaci, M. Buocik hovorí o 10 percentách na nevyhnutne dlhý čas, J. Keráčik o 10-20 percentách, Ľ. Sýkora to zvyšuje až na tridsať percent, ale pri prijatí presných pravidiel. Z. Dobríková toto rozhodnutie odvíja od stavu rozpočtu - v súčasnej situácii sa dokáže vzdať aj celej odmeny na pol roka a 50 percent odmeny na dva roky.

Približne rovnako uvažuje aj V. Majda, a to až dovtedy, kým sa príjmy mesta z dane z fyzických osôb nevrátia na úroveň roku 2007. J. Zuberec prehlasuje, žeby sa vzdal polovice odmien aj na obdobie celých štyroch rokov trvania mandátu. Účinnejšie je ale pokúsiť sa o zmenu systému odmeňovania. Za to je aj J. Bernát, ktorý dopĺňa, že teraz - do volieb - by bol ochotný pristúpiť na 50-percentné zníženie výšky odmien. Z. Sekerková by tak urobila, ak by bola presvedčená, že aj úrad šetrí na správnom mieste. Podľa nej v minulosti boli úradníci vedení k väčšej skromnosti, čo sa týka zariadenia kancelárií, školení a podobne.

Šetriť treba aj inde, nielen na poslancoch

Odkaz opýtaných ale znie, že šetriť v meste treba aj inde, nielen na odmenách poslancov. Niektorí poukazujú na premárnenú príležitosť odhlasovať zníženie počtu poslancov v mestskom parlamente. J. Zuberec nechce šetriť na službách pre občanov, ale na výdavkoch na poslanecký zbor a pracovníkoch úradu, podobne sa vyjadruje aj B. Horecký a T. Adamko - ten navrhuje šetriť na všetkom s výnimkou sociálnej oblasti a orientuje na zníženie výdavkov na motorové vozidlá, kancelárske potreby, budovy a podobne. J. Bernát navrhuje znížiť plat primátora a viceprimátora, znížiť počty i odmeny poslancov, počty mestských policajtov a prestať vydávať peniaze na audity a analýzy a nepodpisovať nevýhodné zmluvy.

Len zúfalí ľudia robia zúfalé kroky

V. Majda a Z. Dobríková vidí priestor na šetrenie vo výdavkoch úradu. Poslankyňa poukazuje na prehodnotenie zmlúv za poskytovanie služieb, štruktúry kultúrnych podujatí, ale aj na zváženie existencie mestských spoločností či niektorých príspevkových organizácií. Ľ. Sýkora orientuje pozornosť na šport a navrhuje uvoľňovať financie najmä na základe dosiahnutých výsledkov. Ľ. Košálko má odkaz pre úrad, aby pri výberových konaniach preferoval firmy, ktoré pracujú bez subdodávok, lebo podľa neho tak rastú náklady. J. Keráčik uzatvára túto tému konštatovaním, že len zúfalí ľudia robia zúfalé kroky, lebo označiť niektorú oblasť za vhodnú na úspory je zároveň riziko, že ju poškodíme.

(Poznámka: Stanislav Šuch podmienil uverejnenie jeho názorov v ankete len v prípade, ak sa budú citovať celé pasáže jeho odpovedí. Z priestorových dôvodov sme mu nemohli vyhovieť, preto v texte chýbajú.)