Darina Hudecová nemá literárnu minulosť. Jej zbierka s názvom Tebe je jej prvotinou a jej vznik poznačilo niekoľko náhod. Jednou z nich bolo tiež najskôr úplne všedné stretnutie s ilustrátorom, dizajnérom a vydavateľom Ivanom Riabičom na Silvestra minulého roku. Nevšedným sa stalo potom, keď známy výtvarník ponúkol vtedy ešte neznámej poetke možnosť vydať jej básne s jeho ilustráciami. Cesta knihy sa mohla začať.
Cesta tvorby bola ale načatá oveľa skôr. „Pamätám si, samozrejme, na prvú báseň, ktorú som položila na papier. Inšpirovala ma učiteľka pestovateľských prác, ktorá nám dala za úlohu napísať pár slov o prírode na prednú stranu zošitu. To, čo som napísala, bolo asi dobré, lebo pani učiteľka požiadala aj ostatných v triede, aby si básničku odpísali. Neskôr sa mi ceruzka a papier stali spoločníkmi najmä vtedy, keď som zo seba potrebovala dostať depresiu, úzkosť, strach. Večer, keď nastalo doma ticho, liečili ma slová, ktorá som ukladala na papier. Neboli to hneď básne, skôr myšlienky, úvahy, východiská, odkazy. Až neskôr som ich skladala do celku, ktorý bol základom básne," vyznáva sa Darina Hudecová.
Prvými, komu dala nazrieť do svojej tvorby, boli takmer vždy „jej dievčatá" v známom záhradníctve v centre Martina. Ľudia tam radi chodia, pretože im tu vždy „vyrobia" kytice s dušou. Také, ktoré rozprávajú o svojom tvorcovi a prihovoria sa aj tomu, komu ich dáme. Kvety, ženy, básne - fenomény, ktoré k sebe patria, a ktoré, zdá sa, Darina Hudecová zosobňuje. No tentoraz nie sú ústrednou témou zbierky kvety. Sú plné anjelov. Anjelov, ktorí nás strážia, anjelov, ktorým veríme, anjelov, ku ktorým sa modlíme, ktorí sú nám oporou.
„Knižku som venovala svojim starým rodičom a najbližším. Starým rodičom preto, lebo mi odovzdali lásku ku knihám. Starý otec bol reštaurátorom kníh, vodil ma do svojej práce, videla som ako reštauroval Zlatú bulu sicílsku a ja dodnes, keď si kúpim knižku, najskôr ju ovoniam, pohladím a až potom začnem čítať. Kniha je tajomstvo, krása, duša. Toto ma naučil, vážiť si knihu, lebo prináša posolstvo. Aj ja sa budem tešiť, ak moja knižka niekomu urobí radosť," pokračuje D. Hudecová, ktorá vníma ako dar, že mohla spolupracovať práve s Ivanom Riabičom. On bol prvý spomedzi „cudzích" ľudí, ktorý jej povedal, že sa mu jej básne páčia.
„Samozrejme, nie som ten, ktorý by si osoboval právo analyzovať ich. Mňa oslovila otvorenosť jej vyznaní, ženskosť, čistota, srdečnosť a nefalšovanosť. Žiadny kalkul, len úprimnosť. Aj preto som do knižky vybral ilustrácie, ktoré nie sú príbehom, sú o pocite. Pochádzajú z cyklu, ktorý vznikol počas môjho tvorivého pobytu v Austrálii. Aj táto krajina ma oslovila svojou atmosférou, svetlom, voľnosťou, slobodou, akoby protiváhou toho, čím žijeme na Slovensku. Domnievam sa, že práve preto sa hodia k poézii Dariny Hudecovej. To, čo sme spolu vytvorili, je posolstvo slušným ľuďom. A pre mňa aj spôsob pomoci človeku na začiatku jeho tvorivej cesty," doplnil Ivan Riabič s poznámkou, že kniha má všetko, čo má mať, dokonca aj tlačiarenskeho škriatka.
Knižku „odhalili" na nedávnom stretnutí priateľov oboch autorov v hoteli Turiec. Bolo to pekné podujatie. Znela k nemu hudba v podaní Mariána Lepieša a Ľubomíra Šamu, krásne slovo Danice Milanovej a sprievodné slovo Zuzany Bukovskej. Pohoda, otvorenosť, prajnosť. Akoby už boli Vianoce. Knižka hneď tam, pri prvom kontakte s verejnosťou, naplnila svoje poslanie.
VIERa LEGERSKÁ
