VRÚTKY. Pred šiestimi rokmi to bol ples ako každý iný. Sedem manželských párov, ktorí ho od začiatku organizujú, ho chceli zamerať na Oravčanov, no zabaviť sa tu chodili i Turčania pochádzajúci z iných regiónov. Organizátorom vtedy skrslo ples odlíšiť od ostatných a ladiť ho folklórne. Každým rokom pribúdalo plesajúcich v krojoch. Hoci aj naďalej nesie názov Oravský krojovaný ples, ľudia prichádzajú v ľudových odevoch z rôznych regiónov, dokonca i z Moravy. Odetí sú aj do klasických šiat.
Zachovali si svoje kroje
Martin Hanzel, jeden z organizátorov, uviedol, že najviac krojovaných návštevníkov privítali pred dvomi rokmi, po kríze ich ubúda. „Zapožičanie kroja nie je lacná záležitosť," vysvetlil organizátor.
Mnohí preto stavili na dedičstvo po svojich predkoch, oprášili staré truhlice a obliekli si vlastné. Mária Rusnáková si každý rok požičiava kroj od tety z Oravy, Anna Žilková zdedila liptovský kroj po dedkovej sestre. Doposiaľ v ňom tancovala, tentoraz ho využila ako dekoráciu a sama prišla v požičanom.
Miroslav Roxer z Martina to riešil najoriginálnejšie. Ostatných päť ročníkov si požičiaval terchovský kroj, ktorý mu učaroval, od svojho známeho. Na tento rok si zaobstaral vlastný - dal si ho ušiť. Na oplátku jeho manželka, pôvodom Terchovčanka, prišla na ples v turčianskom kroji. „Moja manželka je vyššia a všetky terchovské kroje jej boli malé. Turčiansky jej padol ako uliaty," zasmial sa.
Zo zborového domu sedliacky dvor
Každý z ročníkov má svoj originálny program. Martin Hanzel ako ochotnícky divadelník funguje ako režisér. Tento rok vymyslel vtipné scénky k zabíjačke, ktorej prispôsobil i jedálny lístok a darček pre každého z plesajúcich. Zo oravského plesu odchádzali s fľaškou domácej bravčovej masti aj so škvarkami.
Organizátorské páry prispôsobujú plesu i okolie. Staré priestory katolíckeho kultúrneho domu vo Vrútkach sa na jeden večer mení na sedliacky dvor. Manželia všetky zákutia dekorujú vyšívkami, tkanými kobercami, pletenými košmi, džbánmi, dreveným pluhom či rôznym hospodárskym náradím, ktoré im podarovali starší ľudia z okolia. Medzi najvzácnejšie zaradili storočného dreveného hojdacieho koníka a výšivky.
