MARTIN, SKLABIŇA. Poľnohospodári v Turci sa ešte nestačili spamätať z poklesu výnosov a dôsledkov nedávnych povodní a už musia redukovať počty zamestnancov.
Prepúšťanie sa začalo už dávno
Pokles stavu zamestnancov v poľnohospodárskom sektore v turčianskom regióne vraj nie je nový problém. Podľa riaditeľky Turčianskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (TRPPK) Evy Lettrichovej sa začal už so vstupom Slovenska do Európskej únie a za toto obdobie po súčasnosť predstavuje približne 30 percent.
„Najväčším ohrozením pracovných miest v súčasnom období sú plánované škrty v podpore chovu hovädzieho dobytka a oviec, niekde až o 60 percent, čo bude mať za následok zníženie stavov hospodárskych zvierat a tým aj zníženie počtu pracovných miest v živočíšnej výrobe. V rámci živočíšnej výroby by pokles zamestnanosti mohol predstavovať až 50 percent," uviedla Eva Lettrichová. Živočíšnou výrobou sa pritom zaoberajú všetci turčianski poľnohospodári. Znižovanie rozsahu živočíšnej výroby s následkom počtu pracovníkov je v nich rôzne. V PD Sklabiňa napríklad zatiaľ k prepúšťaniu nedošlo.
Redukovanie počtu ľudí ovplyvnia viaceré faktory
„V súčasnosti vyhodnocujeme ekonomický prínos, resp. stratu chovu ošípaných, hlavne z pohľadu nákupu kŕmnych zmesí, pretože vlastných krmív máme málo. Ak by sme prerušili chov prasníc, prišiel by o prácu jeden zamestnaný, ak by sme prerušili výkrm ošípaných postihlo by to jedného zamestnaného len čiastočne. Predpokladám však, že do jarných mesiacov sa zníži počet ľudí u nás o päť až desať s tým, že ich prácu si rozdelia ostatní. To však za predpokladu súčasných podpôr z únie, respektíve od štátu," dodáva predseda PD Sklabiňa Miroslav Rusnák. V tomto družstve dnes pracuje 107 ľudí.
Na prepúšťanie bude podľa neho vplývať napríklad aj plánované navýšenie spotrebnej dane u červenej nafty pre poľnohospodárov, zrušenie šesťpercentnej DPH na priamy predaj prvovýrobcov alebo zníženie štátnych podpôr.
Potrebovali by motiváciu
„Ak sa však uskutočnia všetky plánované škrty v štátnom rozpočte týkajúce sa poľnohospodárov, predpokladám že naše družstvo bude musieť pristúpiť k prepusteniu asi tretiny ľudí," prorokuje predseda.
Podľa neho by si mal štát poľnohospodárov viac vážiť. „Štát by mal vytvoriť také podnikateľské prostredie, ktoré by motivovalo poľnohospodárov k práci. To by znamenalo napríklad menej administratívy, menej výkazov, hlásení, viac daňových úľav, odškodnenie v prípade poveternostných vplyvov," myslí si M. Rusnák.
Odškodnenie nevyjde asi ani na druhýkrát
Do neutešenej situácie sa poľnohospodári dostali aj pre povodne. „Pre vrtochy počasia sa naše výnosy prepadli asi o 30 percent," uviedol M. Rusnák. Odškodnenie od štátu zatiaľ žiadny z turčianskych poľnohospodárov nedostal.
„Štát odškodní tých poľnohospodárov, u ktorých spôsobená škoda presiahla 30 percent celkového zníženia príjmu, 30 percent výpadku produkcie a ďalšie podmienky v rámci dosiahnutých hektárových úrod. V rámci prvej výzvy nebol odškodnený ani jeden poľnohospodár z nášho regiónu, nakoľko neboli splnené požadované podmienky. V rámci druhej výzvy, ktorá potrvá do 19. novembra sú podmienky odškodnenia odlišné, viac nákladné, takže bude potrebné vypracovať prepočty, ale vyzerá to tak, že aj tá druhá výzva bude pre našich poľnohospodárov žiaľ viac-menej bezpredmetná," zhodnotila E. Lettrichová.
