Streleckú štafetu po Mariánovi Rapanovi prevzal útočník Peter Mucha, ktorý v jesennej časti I. triedy zaťažil konto súperových brankárov pätnástimi gólmi. Jeho bilancia by možno bolo ešte o niečo lepšia, keby ho v závere prvej polovice ročníka nezabrzdilo zranenie.
„Škoda toho, cítil som sa dobre. Možno to vyznie neskromne, ale už pred sezónou som si veril. Darilo sa mi na tréningoch, cítil som dôveru trénera. Povzbudili ma aj prvé zápasy, v ktorých som sa dokázal presadiť. Išlo to akosi samo," s úsmevom zhodnotil úspešnú jeseň mladý kanonier, ktorý viackrát dokázal, že si vie počkať na svoju príležitosť.
„Spoluhráči ma často posielajú do brejkových situácii. Mám ich rád. Počkám si na dlhú loptu, či kolmú prihrávku do uličky a snažím sa prešprintovať súperov. Potom už stačí len presne zakončiť. Ale to je asi to najťažšie," myslí si Peter Mucha.
Jeho čuch na góly však potvrdzujú aj iné herne situácie. Po krídelných centroch si vie nájsť v šestnástke miesto, uvoľniť sa a vystreliť. „Niekedy stačí byť v správnom čase na správnom mieste. Ale to by bolo asi príliš zjednodušené. Je to aj o súbojoch. Nebojím sa ísť do nich. Viem prijať úder, ale ak treba, tak aj rozdať. Aj o tom je futbal, so strachom sa nedá hrať," tvrdí pätnásťgólový kanonier, ktorý by si želal, aby mu strelecká forma vydržala aj na jar.
„Nejde ani tak o mňa, ako o mužstvo. Rád by som mu v boji o čelné priečky čo najviac pomohol. Bude to však ťažké, súperi si už na mňa dávajú väčší pozor. Ale nebojím sa ani tejto výzvy," zdôrazňuje Peter Mucha.
