„Najhoršie bolo vedomie, že vieme, kam padáme," komentuje najhorší zážitok svojho života jedna z účastníčok nehody. „Rútili sme sa rovno na ďalšie kríže a sviečky. Preblesklo mi hlavou, že tam už niekto zahynul," dodáva.
Takto opísala najhoršie chvíle svojho života žena, ktorá sa spolu s tromi ďalšími ľuďmi 21. novembra okolo 9. hodiny ráno vybrala z Martina smerom na Prievidzu. Pred Slovenským Pravnom však šoférka dostala šmyk na mokrej ceste a chvíľu išla v protismere, potom ju stočilo a auto aj s pasažiermi skončilo na streche. Našťastie boli všetci pripútaní.
„Každý mal nejaké zranenie, nebolo to však nič vážne. Záchranári povedali, že keby sme neboli pripútaní, dopadlo by to tragicky," spomína si na slová záchranárov žena. Volajme ju Katarína, lebo nechce byť menovaná. Hoci sa nechcela pri vstupovaní do auta zapásať, urobila to.
„Manžel sa ma opýtal, či mám na pokutu. A to zaúčinkovalo," spomína si.
Koľko z tých, ktorí neboli pripútaní, by si ten pás teraz radšej tisíckrát zaplo? „Už nesadnem do auta," hovorí nevodička Katarína, ktorá aj s trojtýždňovým odstupom nesie z nehody zdravotné i psychické následky.
V čase, keď sa Katarína vybúrala aj s ostatnými cestujúcimi, mali ešte jedno šťastie. Bezprostredne po nehode išla okolo autom lekárka, ktorá hneď zastala a do príchodu sanitky im podávala prvú pomoc. Jej meno však nezistili, prvotný šok však vďaka nej zvládli lepšie. „Zastali nám aj ostatní vodiči, ktorí išli okolo," hovorí Katarína, ktorá sa od nehody pozerá na auto ako na nástroj smrti.
Poukázala aj na to, že v tomto úseku chýba značka rýchlosti. Ako nás informoval Marián Janík zo Správy ciest ŽSK závodu Turiec, značka bola ukradnutá. Osadiť ju plánovali v piatok minulého týždňa.
Úsek medzi Slovenským Pravnom a Abramovou je nehodovým úsekom. Poukazuje na to aj nadštandardná značka o nehodovom úseku. Podľa policajného hovorcu Radka Moravčíka sa na tomto pár kilometrovom úseku od septembra stalo šesť dopravných nehôd.
