tejší jav. Existuje však spôsob, ako tento problém vyriešiť. Hovoríme o tom s Petrom Krajkovičom z Centra asistovanej reprodukcie Sanatória Helios SK.
Donedávna sa v lekárskej obci hovorilo, že za neplodnosť je väčšinou zodpovedná žena. V priebehu niekoľkých rokov sa to ale výrazne otočilo a dnes sa vie, že väčšina problémov s otehotnením je na strane partnera. Problém s plodnosťou má v Európe každý šiesty pár. Ľudia sa však za to hanbia a nechcú o tom hovoriť.
Problémom je zlá životospráva
„V posledných rokoch a desaťročiach rapídne klesá kvalita spermií, muži jednoducho vymierajú," potvrdil gynekológ Peter Krajkovič. Najčastejšou príčinou neplodnosti u mužov je nedostatočná tvorba normálnych pohyblivých spermií.
„Určite to má súvis aj s civilizačnými faktormi, ako sú stresy, žiarenie, úzke oblečenie a prehrievanie semenníkov, dlhé šoférovanie, fajčenie, nedostatok spánku, notebook na nohách, striekanie lakov a pod. To všetko sú faktory, ktoré ovplyvňujú plodnosť muža. U žien stúpa výskyt hormonálnych porúch, najmä polycystických vaječníkov a endometriózy. Ženy posúvajú vek prvého tehotenstva na neskôr, stúpa vek prvorodičiek. V rámci Európy sa udáva, že približne 15 percent partnerských párov je neplodných - to znamená, že každý šiesty pár má problém. Toto číslo neustále stúpa," vymenoval najčastejšie problémy gynekológ.
Pomoc treba vyhľadať už po roku neúspechu
Absolútne neplodné páry sa vyskytujú len zriedka, to znamená, že pomôcť sa dá aj v na prvý pohľad zúfalej situácii, zistiť príčinu neplodnosti a podľa možnosti ju odstrániť. Máme páry, ktoré sa snažia otehotnieť a podrobným vyšetrením sme zisťujeme, že ešte nemali pohlavný styk a partnerka je panna," spomenul úsmevný prípad Peter Krajkovič.
„O neplodnosti hovoríme, ak sa po roku nechráneného pohlavného styku nedarí páru otehotnieť. Priemerný vek žien sledovaných pre problém s otehotnením je 34 - 35 rokov. Máme ale aj pacientky od 18 do 50 rokov," povedal.
LIST
Milé „snaživky",
aj ja s manželom sme sa jedného dňa rozhodli, že už je ten najvyšší čas na bábätko. Snažili sme sa vyše roka, keď som sa rozhodla poradiť so svojim gynekológom ako dospieť k vytúženému cieľu. Začal sa kolotoč odborných rád typu „všetko je to v hlave... treba ísť na dovolenku... obmedzte stresy, relaxujte..." Po ďalších mesiacoch neúspešného snaženia sa a po desiatkach preplakaných nocí nad negatívnymi tehotenskými testmi, po tom, čo manžel prestal fajčiť a začal sa so mnou milovať iba počas mojich plodných dní - z povinnosti, po tom, čo som dala v práci výpoveď (vylúčila som stresový faktor), skončila som zúfalá v ambulancii psychológa. S liekmi proti depresii som všetok svoj voľný čas trávila na internete. Zistila som, že podobných párov ako sme my je veľmi veľa, dozvedela som sa, že existujú špeciálne centrá pre liečbu neplodnosti, kde by sme sa s manželom mohli ísť poradiť.
Centrum asistovanej reprodukcie - znie to ako z filmu, ako z budúcnosti, ale ja som nechcela žiadne dieťa zo skúmavky! A keby sa to dozvedela moja hlboko veriaca stará mama, to si nechcem ani predstaviť. Keď som sa, ale pri poznámkach mojej znova tehotnej sesternice o tom, kedy plánujeme bábätko, rozplakala, rozhodla som sa objednať do najbližšieho centra.
Noc pred plánovanou konzultáciou som nevedela zaspať ani ja, ani manžel - ten sa obával len toho, ako bude „odovzdávať" vzorku spermií na vyšetrenie spermiogramu. Ja som sa bála, aby sa nezľakol a nerozmyslel si to.
A tu končí smutná časť plánovania nášho dieťatka, pretože od prvej návštevy centra asistovanej reprodukcie sa konečne veci začali hýbať! Lekár nám naplánoval potrebné vyšetrenia, aby sme zistili, kde je problém, prečo sa nám nedarí. V čakárni sme spoznali aj iné páry snažiace sa o bábo. Niektorým len plánovali pohlavný styk, niektorí potrebovali insemináciu. V našom prípade odporučili jednoznačne umelé oplodnenie, zistilo sa, že manžel ma tvarovo nesprávne spermie. Konečne nám niekto povedal, kde je problém a ako ho riešiť!
Absolvovali sme ďalšie potrebné vyšetrenia, konzultácie, odbery krvi, ultrazvuky, naučila som sa pichať si injekcie do bruška na dozrievanie vajíčok. Do centra som chodila ako na klavír, ale vždy som tam stretla len príjemných zamestnancov, z ktorých som mala úprimný pocit, že nám chcú pomôcť.
Celý proces umelého oplodnenia bol náročný aj finančne, museli sme si s manželom vziať pôžičku - napriek tomu, že pozitívny výsledok nám nikto zaručiť nemohol. Bolo to veľké sklamanie, keď to nevyšlo na prvýkrát, nevedela som ako ďalej, bola som zúfalá, prečo práve my?! Rodina si všimla, že sa niečo deje, báli sa o mňa, rozhodla som sa vyrozprávať im o našom trápení. Mama s babkou si naštudovali všetky moje materiály o asistovanej reprodukcii, dali mi peniaze v obálke a po spoločnej návšteve kostola ma s vetou : „Ak Boh bude chcieť, tak sa to podarí" vyslali na druhý pokus do centra.
Teraz má Matúško dva roky, je to zdravé a šťastné dieťa, ktoré sa ničím nelíši od svojich kamarátov. Dúfam, že keď vyrastie, stane sa z neho minister zdravotníctva, ktorý presadí, aby sa poisťovne v plnej miere zapojili do úhrady liečebných nákladov pre páry, ako sme boli my s manželom. A všetkým „snažilkám" prajem veľa odvahy a síl na ceste k vytúženému bábätku, hlavne sa neobávajte navštíviť odborníkov, výsledok stojí za to J
Vaša šťastná mamička
