sídlo, vlastné múzeum i akadémiu hraškológie.
Každý z nás pozná rozprávkovú postavičku Janka Hraška, ktorý bol vymodleným dieťaťom starých, bezdetných rodičov. Narodil sa mimomaternicovo, teda z hrášku, a hoci bol maličký, stal sa veľkým hrdinom - porazil zlo a vyslobodil rozprávkovú krajinu.
Málokto však vie, že Janko Hraško pochádza z Turca. Nie je to žiaden výmysel. Autor František Zima ho nechal narodiť sa v „ údolí štebotavého Turca". O to viac bol už od malička sympatickejší literátovi Janovi Cígerovi z Mädokýša - tiež postave sťaby z rozprávky. Pre tých, ktorí nevedia - to je ten guľatučký, fúzatý pán s typickou šatkou na hlave.
Ak Cimrman, tak aj Hraško!
Tak tento guľatučký pán - ešte keď nebol guľatučký a ani pán - prežil detstvo pri knihe o maličkom Jankovi Hraškovi. Podľa ošúchanosti a stave knihy možno usúdiť, že ju vari číta dodnes už možno po tisícikrát.
Dlho v hlave nosil a rozvíjal jeden nápad, ktorý zrealizoval po potulkách po svete, kde videl, ako si napríklad Česi potrpia na fiktívnu postavu Járy Cimrmana, Rumcajs má v Jičíne „šefcovňu" a Zdenko Troška má zas rozprávkové kráľovstvo. „Uvedomil som si, že predsa aj my máme takéto postavy a môžeme ich spopularizovať. Janko Hraško sa mi zdal byť na to najvďačnejší a najvhodnejší," povedal.
Martinčania sa nechytali
Janko Hraško je postava, s ktorou sa každý z nás v detstve stretol, každý ju pozná, je z Turca a je dobrým vzorom i základom na rozvíjanie fantázie pre deti.
Jano Cíger premiestnil Janka Hraška z knihy do reálneho života pred piatimi rokmi. Oslovil všetky školy a zadal žiakom úlohu napísať pokračovanie príbehu o tomto drobcovi.
„Obával som sa nezáujmu, ale hneď na prvýkrát prišlo takmer päťsto príbehov. V deň vyhodnotenia v Martine sme sa zas obávali, že nikto nepríde. Veď prispievatelia boli odvšadiaľ, len nie z Martina. Najviac ich prišlo paradoxne z východu. Kto by sa tu trepal? Keď som však vstúpil do sály literárneho múzea, vyhŕkli mi slzy. Bola preplnená deťmi. Vtedy som si povedal, že to malo zmysel," úprimne sa usmial súčasný otec Janka Hraška.
Do hier zapája i starých rodičov
Jano Cíger spolu s členmi literárneho klubu Mädokýš a Súkromnou základnou školou BellAmos, ktorí súťaž i celý projekt o Jankovi Hraškovi zastrešujú, každý rok vymýšľajú pre deti iné úlohy. Škôlkári a školáci mali neskôr napísať príbeh o Jankovi Hraškovi z 21. storočia, vytvoriť spoločnú prácu so starými rodičmi, vlani mali vyrobiť zámok na stračej nôžke z rozprávkovej krajiny, ktorú drobný junák oslobodil. Najbližší šiesty ročník majú napísať pár riadkov o Hraškovi školákovi.
Hraško vymyslel predchodcu dévedéčka
Pri každom ročníku sa v živote Janka Hraška objaví zakaždým nejaká novinka. Na začiatku mu menovec od Cígerov venoval vlastné múzeum. Umiestnil ho medzi deti do Súkromnej základnej školy Bell Amos, kam ho chodia navštevovať decká z celého Slovenska. Hraško tu má rôzne artefakty zo svojho života - slamienku, v ktorej sa narodil, i sekeru, ktorou sa poranila jeho mama, keď rúbala drevo a vtedy zanariekala, že by chcela syna. A keďže celý Janko Hraško je tak trošku i recesiou jeho tvorcu, recesne poňal Jano Cíger i múzeum. Svojmu malému kamarátovi pripísal niekoľko významných vynálezov. Napríklad drevedéčko ako predchodca dévedéčka, personálne počítadlo s jedným hráškom a i jeho vylepšenú verziu s dvoma hráškami. Zanedlho pribudne i farebný televízor - škatuľa s lievikom, cez ktorú Hraško leje do telky farby....
Tu sa objavujú i výtvory detí, ktoré Hraška milujú a prispievajú do súťaží. Dokonca sa oňho začali viac zaujímať i jeho rodáci. Žiaci Bell Amosu sa o jeho múzeum starajú, škôlkári z Turian začali s hromadnou tvorbou na tému Janko Hraško. „Turanci sa tejto postavy naozaj chytili. Zaslúžia si uznanie. Začínam rozmýšľať, že z Janka Hraška urobím Turanca. Veď František Zima nešpecifikuje, kde sa narodil," uvažuje Jano Cíger.
Hraščatá, hrášky, hrachy a staré struky...
Pri prvom ročníku súťaže Jano Cíger s priateľmi otvoril prvú Katedru hraškológie na Slovensku - dnes už Akadémiu hraškologických vied, v ktorej sa udeľujú i tituly bakalárov, magistrov, ale už aj niekoľko doktorátov. A súťaž Janko Hraško ešte žije... „Škôlkári sú púpätká, mladší školáci hraškuľčatá, starší hraščatá, potom hrášky, stredoškoláci hrachy a dospeláci staré struky," vymenoval stupnicu súťažných kategórií tejto špecifickej školy starý struk Jano Cíger.
Každý rok v plnej vážnosti udeľuje tieto tituly v dekanskom habite asi štyridsiatim najšikovnejším deťom. Na východnom Slovensku, kde má Hraško silný fanklub, našiel Jano Cíger takého šikovného znalca i tvorcu tejto rozprávkovej postavy - 13-ročného Lukáša Počatku z Michaloviec, že mu udelil titul doktora hraškológie a kandidáta hraškologických vied a urobil z neho veľvyslanca rozprávkovej krajiny na východe. Lukáš má právo pred menom písať si titul HrDr. a za menom ChrSc.
S Hraškom sa kámoší i Feldek
Janko Hraško sa v roku 2008 stal dokonca i prezidentom rozprávkovej krajiny. Sídli v Živene, kde má Jano Cíger svoj antikvariát. Jeho prezídium otvárali literáti ako napríklad Ľubo Feldek, ktorý Hraškov úrad pokrstil hodením hrachu o stenu.
Ako hlava štátu má Hraško i svoju hymnu. Vytvorila ju učiteľka Darina Čerpáková ako základ pre muzikál, v ktorom vystupovali deti.
Jano Cíger pravidelne cestuje za fanúšikmi tohto drobca po celom Slovensku a v rámci vlastného projektu Hraškola v nich podnecuje učenie formou hry, rozvíja v nich fantáziu, myslenie, tvorivé písanie, čo sa výrazne odrazilo na kvalite ich príspevkov zo súťaže.
Drobec bude mať sochu
Jano Cíger chce doviesť myšlienku a existenciu Janka Hraška až tak ďaleko, že mu chce vybudovať kúsok reálnej rozprávkovej krajiny na spôsob habakukov z Donovalov. „Chcem, aby sa tu deti chodili hrať, aby to naozaj vyzeralo ako v rozprávke. Možno by to mohlo vzniknúť niekde pri Slovenskom národnom múzeu," pozerá trošku dopredu Jano Cíger, ktorý má naporúdzi ešte jeden nápad: sochu Janka Hraška. Stáť by mala pred jeho úradom prezidenta a upozorňovať okoloidúcich na uletený nápad, ale i uleteného muža, ktorý sa rozhodol svoju dospelosť - teda obdobie starého struku - zasvätiť Hraškovi a deťom.
