998. Za posledných desať rokov napísal a vydal v Martine osem kníh. Dnes žije v Penzióne na Ľadovni v Martine a veľmi si pochvaľuje, ako sa tu o neho dobre starajú.
Celý život ste sa pohybovali v oblasti kultúry. Na podobnú kariéru sa vydali aj vaši synovia. Ste určite na nich pyšný...
- Samozrejme, som veľmi spokojný. Mám troch synov, pričom všetci ostali v novinárskej alebo vydavateľskej oblasti. Niekedy sa smejeme, že sme vydavateľská mafia. Michal Horecký má vydavateľstvo Knižné centrum, druhý syn Jozef robí tiež s knihou a tretí syn Vladimír v pôsobí ako umelecký fotograf. Aj vnukom sa dobre darí.
Spomínate si na roky, keď ste boli novinárom?
- Redaktorskú prácu som mal rád. Asi desať rokov som pracoval ako reportér. Za reportážami som vycestoval napríklad do Sovietskeho zväzu na tri mesiace a na pokračovanie som uverejňoval reportáže v rôznych novinách, za honorár. Vtedy boli však lepšie platené ako dnes.
Prispievali ste aj do našich novín...
- Dopisoval som najmä v čase, keď sme bojovali o zákon o Martine ako meste národnej kultúry Slovákov. Vznikla Rada národnej kultúry, ktorej som bol predsedom. Vtedy som mal asi sedemdesiat rokov. Bol som na čele tímu, ktorý sa o zákon zasadil. Bol som čiperný dopisovateľ, pretože bolo za čo bojovať. V Živote Turca pôsobil aj môj syn Michal.
Písali ste aj o iných témach alebo sa ste sa zaoberali len Martinom?
- Najviac som sa vždy zaoberal martinskou kultúrou a Martinom. Aj teraz v novinách vyhľadávam najmä správy z Martina.
Ako dlho už odoberáte naše noviny?
- Noviny odoberám už od ich vzniku. Ani na chvíľu som neprestal. Ani keď som musel žiť v Čechách. Synovi som povedal, aby mi ich posielal a vždy mi napísal aj pár riadkov, ako sa majú.
Čo ste robili v Čechách?
- Dostal som sa sem v čase normalizácie, po rôznych previerkach som mal za úlohu pracovať pre slovenský knižný veľkoobchod s českým knižným veľkoobchodom. Kúpil som si starý dom na pohraničí. Nesmel som písať, čo som aj napísal, mi zobrali. Prečo? Vydával som Národné noviny počas okupačných dní v roku 1968.
Mali ste obľúbených redaktorov v Živote Turca?
- Od samého začiatku som sa tam stretával s Mirom Ruttkayom a Milanom Klabníkom. To boli obľúbení, s ktorými som sa poznal. Poznal som Igora Gabaja, ktorý bol môj osobný priateľ. Poznám aj Vieru Legerskú, s ktorou vychádzam veľmi dobre. Súčasných redaktorov veľmi nepoznám.
Čo si myslíte o dnešných novinách?
- Noviny Život Turca boli vždy seriózne, aj za totality. Páčili sa mi. Som ich verný čitateľ, dokonca mám doma aj počítač a občas si pozriem vašu stránku aj cez internet. Radšej ich však mám v tlačenej forme.
Zmenili by ste na nich niečo?
- V novinách mi chýba veselšia stránka, humor, besednica, aby to nebolo také úradné. Ak by ste mali takú rubriku, rád by som tam prispieval. Naopak veľa miesta zaberajú súťaže i reklamy.
KONŠTANTÍN HORECKÝ
Prozaik, publicista, vydavateľský pracovník, novinár a organizátor kultúrneho a literárneho života. Publikuje od roku 1948 (poviedky v časopisoch). Debutoval roku 1952 knihou V zápase. V časoch totalitnej normalizácie bol vyradený z literárneho života i diania, po nútenej odmlke vydal knihu populárno-náučných esejí Zločin kráča Európou (1997), románovú kroniku Brechanie na pokojných pocestných (1999), historickú románovú novelu Barónova čierna perla (2003) a Nad priepasťou (2007). V rukopisoch zatiaľ ostávajú súbory poviedok a románová freska z rodinného prostredia. Žije a tvorí v Martine.
