reportáži, srdcom je ale krajinkár.
Kedy ste začali s našimi novinami spolupracovať a ako si spomínate na túto prácu?
- Spoluprácu sme nadviazali asi koncom šesťdesiatych a intenzívne obdobie trvalo asi do polovice sedemdesiatych rokov. V tomto kúte Turca som bol jediný, kto sa venoval fotografovaniu... Vždy ma oslovil niektorý z redaktorov, pamätám si na jedného z prvých, bol to Milan Klabník. Vždy sa ma opýtal, či niečo pre nich nemám, prípadne sme sa dohodli na nejakej akcii a takto to fungovalo. Okrem fotenia som aj písal, ale vždy som bral fotenie ako dominantné.
Pamätáte si na svoj prvý aparát?
- Prvý aparát som získal počas vojny. Zanechali ho Nemci, keď ustupovali pred partizánmi. Bola to stará Agfa, mala netypický film. Keď som začal chodiť do školy, zadovážil som si ho a fotil som všetko, čo mi padlo do oka. Potom som tie fotky chcel vyvolať, bol som zvedavý. Skončilo to tak, že som film usušil nad pecou, všetka emulzia sa mi zliala a z fotiek nebolo nič. Taký bol môj začiatok.
Nasledujúce vyvolávanie fotografií však už bolo úspešnejšie...
- Pravdaže, naučil som sa to. Fotky som vždy vyvolával doma a s hotovými som prišiel do redakcie, kde sa nimi už ďalej pracovalo.
Dnes máte digitálny fotoaparát, hocikedy si pozriete záber a ak sa vám nepáči, zmažete ho. Ako to vnímate?
- Určite ako veľkú výhodu. Aj keď fotenie na analógovom aparáte malo svoje čaro. Nikdy som však neriskoval, že by som z akcie urobil len jeden záber. Som toho názoru, že treba urobiť vždy viac záberov. Nemusí vám vyjsť počasie, svetlo a podobne.
Ako ste začali profesionálnu dráhu?
- Bol som technický fotograf v strojárňach, tu som sa naučil, že profesionál fotografuje nejaký cieľ. Nikdy nerobí záber bez vymyslenej kompozície. To môže iba amatér.
Čomu sa venujete vo svojej umeleckej činnosti a čo ste fotografovali v čase, keď ste spolupracovali aj s novinami?
- Môj záber je široký, najviac sa venujem krajinkám a portrétom. Do novín - to boli väčšinou reportáže, napríklad z nejakej spoločenskej akcie. Osveta trebárs organizovala kurzy šitia, varenia, pečenia alebo iné podujatia - to som fotografoval, no zachytával som väčšinou spoločenský život na dedinách z okolia Jasena, Sklabine, Dražkoviec.
Za fotografie ste získavali honoráre. Bola to zaplatená práca?
- Honoráre sa vtedy pohybovali okolo 30 korún za záber, v porovnaní s dnešnými honorármi to bolo lepšie platené. Ja som to však robil, lebo ma to zaujímalo. Nie pre peniaze.
Čítate naše noviny aj dnes?
- Tých informácií je dnes oveľa viac. Sú aj iné možnosti ako ich získavať. No občas ich čítam aj dnes. Obsahovo sa ale zmenili. Niekedy napríklad družstvo organizovalo brigádu, tak som išiel na pole, nafotil som pracujúcich ľudí a napísal som o tom pár riadkov. Dnes takéto správy už novinári nerobia.
A fotografia v novinách? Aká podľa vás je?
- Čo sa týka grafiky, je pestrejšia. Aj grafika reklám sa zlepšila. Noviny sú farebnejšie. Občas si však všimnem, že kompozícia fotky je porušená. Pri úprave sa z priestorových príčin fotka ureže a znehodnotí sa kompozícia. Laik to nepostrehne, ale ja si to všímam.
Prečo ste s novinami prestali spolupracovať?
- Bolo to tým, že som prešiel do ZŤS, potom som začal pracovať pre slovenskú agentúru a už som nemal toľko času. Robil som aj v podnikovom časopise v strojárňach, tam bola rubrika Po rodných chotároch. Tam som našiel väčšie využitie.
Fotíte aktívne ešte aj dnes?
- Samozrejme, aj dnes idem na Kľačiansku Maguru. Idem fotiť medveďa. (smiech)
JÁN LÁCLAVÍK
Žije a tvorí v Sklabinskom Podzámku. Po vyučení za fotografa prežil svoj tvorivý život ako technický fotograf v ZŤS Martin. Od roku 1973 je členom Fotoklubu Karola Plicku v Martine a od roku 1974 je členom Zväzu slovenských fotografov. V tomto zväze získal tituly Autor ZSF a Majster ZSF. Jeho fotografie boli dlho súčasťou Turčianskeho Strojára. Je autorom obrazovej časti viacerých obecných monografií. Každoročne sa zúčastňuje Klubovej výstavy v Martine. V zahraničí sa predstavil výstavami vo Fínsku, v Poľsku, Holandsku a vo Viedni. Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia. Najviac si však váži posledné medzinárodné uznanie Svetovej organizácie pre umeleckú fotografiu Artist FIAP, ktoré získal v roku 2008.
