Je lokalizovaný na východnom pobreží Stredozemného mora a hraničí na severe s Libanonom, na severovýchode so Sýriou, na východe s Jordánskom a na juhozápade s Egyptom. Územie zaberá aj Západný breh Jordánu, Gazu, Golanské výšiny a Východný Jeruzalem a pre mňa ako dušu zvedavú a cestovateľsky neukojiteľnú to bola viac ako lahôdka.
Už samotný vstup do krajiny je „zážitok". Najprv nás naťahuje egyptská strana. Pýtam sa: „Čo sa deje?". Odpoveď všetko vysvetľuje: „Vraj sa modlia." Sú tri hodiny ráno a kým moslimovia robia v kľaku brušáky, mňa stihlo niečo uštipnúť do dlane. Len bodavý hmyz vie tak dokonale trafiť najcitlivejšie miesto na ľudskej mape. Kým sa mi na ruke spravila biela bublinka, spúšťa sa proces prechodu hranice dvoch znepriatelených štátov. Egypťania sú prísni, ale iba pečiatkujú. Izraelci majú silnejšie sito. Dôvtipné otázky: „Na čo idem do ich krajiny a či nemám zbrane..." prekonali zatiaľ iba Američania: „Máte v rodine nejakého teroristu? Nemáte pri sebe granát?".
Musím vymenovať krajiny, ktorými som prešiel, pričom izraelská pohraničiarka tvrdým pohľadom listuje v mojom rozpadávajúcom sa pase a všetko dôkladne kontroluje. Áno, v tomto štáte musia vojenskú povinnú službu vykonávať aj ženy a keďže Izraelci vzhľadom pripomínajú viac Európanov ako Arabov, sú to bytosti výsostne príťažlivé a sympatické. O to viac vás prekvapí počúvať od krásneho ženského kvetu, ktorý má na sebe miesto módnej kabelky od Gucciho americký samopal, tvrdé príkazy, usmernenia či prešpekulované otázky. Našťastie, po hodine sedíme v izraelskom autobuse. Ten náš, patriaci egyptskej cestovnej kancelárii, musel zostať na druhej strane hranice.
Čo zasadíte, to aj zožnete
Milou sprievodkyňou som upozornený, že ak dostanem izraelskú pečiatku do pasu, niektoré arabské krajiny ma už cez svoju hranicu nepustia. Nevadí, mám už vybavený biometrický pas, ale celkovo ma to utvrdilo v tom, čo som videl všade vo svete - krajiny, ktoré sa správajú agresívne, majú strach. Ich veľvyslanectvá sú omotané dvakrát tak dlhým ostnatým drôtom, ochranné múry majú o meter vyššie, v ich blízkosti nemôžete vybrať fotoaparát a trčiace železné koly zo zeme či iné betónové prekážky akoby niekedy v budúcnosti počítali s tankami. Každá akcia prináša svoju reakciu...
Krajina
Izrael vznikol 14. mája 1948, v krajine žije necelých šesť miliónov obyvateľov. Najnižší bod územia je v hĺbke 408 m a nachádza sa pri Mŕtvom mori. Najvyšší bod je vrch Har Meron, 1 208 m nad morom. Vlajku štátu tvorí šesťcípa Dávidova hviezda, ktorá je starobylým židovským symbolom. Dva trojuholníky predstavujú oheň a vodu. Menou je nový izraelský šekel pozostávajúci zo sto agorotov. Leto v Izraeli trvá od apríla do októbra. Od novembra do marca tu vládne len mierna zima, sneh v Jeruzaleme padá len celkom výnimočne a v Eilate (prístavné mesto na juhu krajiny) zimu prakticky nepoznajú. Pracovný týždeň začína nedeľou a končí v piatok pri západe slnka, keď sa začína čas odpočinku, tzv. sabat. Ten sa končí v sobotu večer. Nový rok v Izraeli (alebo aj Hlava roku) začína v prvý deň mesiaca tišri, teda podľa občiansko-gregoriánskeho kalendára niekedy koncom septembra. A aby to nebolo príliš jednoduché, tak židovstvo v Izraeli pozná až štyri Nové roky.
Obyvateľstvo, náboženstvá a jazyky
V regióne historickej Palestíny bolo ohnisko troch svetových náboženstiev: judaizmu, kresťanstva a islamu. Jeruzalem, Zefat, Hebron a Tiberias sú štyri sväté mestá judaizmu. Jeruzalem, Betlehem a Nazaret sú posvätné pre kresťanstvo a Jeruzalem ako miesto vystúpenia proroka Mohameda do neba je takisto posvätné pre islam. Hlavnými jazykmi sú hebrejčina a arabčina. Dominantnou etnickou skupinou sú Židia, ktorí tvoria 82 percent obyvateľstva, pričom výraznou menšinou sú Arabi (18 percent). Hlavným náboženstvom je judaizmus (81percent) a významným náboženstvom v krajine je ešte islam (14,4 percenta).
Mŕtve more
Jeho rozloha je 1 050 km² a je vôbec najnižšie položenou vodnou plochou na zemskom povrchu. Meno dostalo podľa vysokej koncentrácie soli, ktorá spôsobila, že živé organizmy nemajú šancu na prežitie. Povrch jazera leží 392 metrov pod hladinou mora a jeho dno ďalších 398 metrov pod hladinou svetového oceánu. Nie je však len najnižšie položeným jazerom na Zemi, ale aj najslanším. Obyčajná morská voda obsahuje asi 3,5 percenta soli, no Mŕtve more takmer desaťnásobne toľko. Je zásobované najmä riekou Jordán, ktorá mu dodáva asi 80 percent vody, ale aj niekoľkými sladkovodnými prameňmi. Teplota vody je však tak vysoká, že takmer všetka voda, ktorá doň vteká, sa vyparí, čím sa more ďalej presáľa.
Na niektorých miestach na pobreží vytvorila morská voda nánosy bahna, ktoré má blahodarné účinky na ľudský organizmus. Čierne morské bahno je veľmi zvláštny produkt Mŕtveho mora. Obrovské množstvo jódu a brómu v bahne, vode a vzduchu pôsobí priaznivo na celý nervový systém. Síra a horčík pomáhajú liečiť kožné choroby a draslík pôsobí priaznivo na artritídu a reumu. Mŕtve more pomerne rýchlo vysychá. V roku 1965 bola hladina mŕtveho mora 395 metrov pod hladinou mora. Teraz je hladina už 413 metrov a v strede sa objavil suchý pás pevniny, ktorý delí more na dve časti. Podľa starých báji ležia na dne jazera zrúcaniny Sodomy a Gomory, teda dvoch miest, ktoré spálil Boh, aby potrestal hriešnych obyvateľov. Iba Lót s rodinou smel opustiť mesto. Lótova žena však neposlúchla božie príkazy, obzrela sa dozadu a premenila sa na soľný stĺp.
Samotné kúpanie
V tomto mori sa nedá utopiť. Akonáhle sa dostanete do hlbšej vody, končatiny vám automaticky vyplávajú na povrch. Samotná ochutnávka vody pripomína bozk s nejakou chemikáliou. Určite vám neodporúčam holiť si deň predtým nohy, šušku, bradu či iné časti tela. Odporúča sa pobyt maximálne dvadsať minút, pričom tvár by sa nemala dostať do styku s vodou. Kontakt pocítite na všetkých slizniciach (hemoroidy sa rýchlo pripomenú) či čerstvých poraneniach. Naopak, na ľudí s kožnými problémami pôsobí voda hojivo. Pri odchode si môžete v blízkom obchode zakúpiť kozmetické a farmaceutické výrobky. Samozrejme sú hojne predražené.
PAVEL „HIRAX" BARIČÁK
Autor: Pavel „Hirax" Baričák