Pripraviť reprezentačný výstavný projekt o živote a tvorbe nórskeho spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, veľkého priateľa a zástancu Slovákov Bjørnstjerne Bjørnsona, a to ešte za prítomnosti nórskeho kráľovského páru bola výzva aj pre takého skúseného múzejníka, akým je riaditeľ SNLM SNK v Martine Jozef Beňovský. Po premiére na Bratislavskom hrade ju pri prvej repríze inštalovali v Martine.
Dostali ste zadanie pripraviť výstavu o živote a diele Bjørnstjerne Bjørnsona, nórskeho spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Tentoraz nie na obvyklej domácej pôde, ale na Bratislavskom hrade. V čom bola pre vás výzvou?
- Niekedy začiatkom leta zazvonil v mojej pracovni telefón. Z Veľvyslanectva nórskeho kráľovstva v Bratislave sa hlásili s otvorenou ponukou kurátorsky pripraviť pri príležitosti návštevy kráľovského páru Harolda V. s manželkou Soňou na Slovensku výstavu o Bjørnstjerne Bjørnsonovi. O mojich aktivitách vo výstavnej oblasti mali pozitívne informácie už predtým. Do Martina prišla delegácia z nórskej ambasády, najskôr sme sa dohodli, že pomôžeme pri prezentácii výstavy Nórskej národnej knižnice v Oslo, ktorá sa mala previezť na Slovensko. Mojím cieľom bolo dostať tento projekt k nám do Martina. Veď s naším mestom i s neďalekým Ružomberkom a Černovou je Bjørnsonovo meno spojené najsilnejšie. Lenže výstavná sieň Bratislavského hradu už bola dopredu zabezpečená, do programu kráľovskej návštevy. A tak sme museli od premysleného „martinského" variantu upustiť.
Ako sa neskôr ukázalo, „upustenie" to celkom nebolo...
- Už v úlohe kurátora som navrhol, že by nemalo ísť len o nórsku interpretáciu tejto osobnosti. Pre slovenského recipienta bude iste prínosné dozvedieť sa viac o Bjørnsonových vzťahoch k slovenskému národu. Do koncepcie som zahrnul zámer odkryť v expozícii domáce dokumenty ako doklad o pôsobení spisovateľovho diela v slovenskej kultúre, zaznamenať najmä fakty o prijímaní diela i názory Bjørnstjerne Bjørnsona ako výnimočného obhajcu práv Slovákov. Veď postavil sa na stranu malého národa v časoch krutej maďarizácie slovenského etnika, v ťažkej dobe prekrucovania faktov a ich dezinterpretácie zo strany vládnucej uhorskej šovinistickej šľachty nebolo ľahké.
Čím oslovil Bjørnstjerne Bjørnson vás osobne?
- Maďarizačná genocída slovenského etnika sa diala v časoch, keď sme nemali riadne volebné právo, ani národných zástupcov na uhorskom sneme, absentovalo národné školstvo, nemali sme ani reprezentatívne kultúrne inštitúcie. Matica slovenská bola od roku 1875 úradne zatvorená, podobne slovenské gymnáziá, Slováci hľadali svoje živobytie do veľkej miery ako námedzní robotníci alebo sa vysťahovávali. Na konci 19. storočia platilo, že pokiaľ išlo o „súdobé" udalosti vUhorsku, nemal sa v Európe počúvať žiadny iný názor ako maďarský. Bjørnstjerne Bjørnson - vtedy už vážená európska veličina, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, umelec mimoriadnych kvalít, kritik spoločenských neduhov, bojovník za mier a spravodlivosť - sa nášho národa zastal v európskom priestore. Nebojácne vyjadril svoje názory v článkoch na stránkach uznávaných žurnálov Európy. Urobil to s pomocou informácií od bratov Čechov, najmä prostredníctvom korešpondencie s E. Ledererom, A. Heydukom a I. Hálkom. Informáciami mu prispeli i Slováci D. Makovický, syn S. H. Vajanského Vladimír, F. Ruppeldt a ďalšie osobností. Získanými faktami otvoril túto problematiku pred európskou verejnosťou. Tento zápas pravdy a lži sa uskutočňoval v časoch, keď slovenskí žurnalisti, tvorcovia Národných novín, Národného hlásnika, Černokňažníka, Slovenského týždenníka neohrozene upozorňovali na tieto problémy. Boli to najmä martinskí redaktori Svetozár Hurban Vajanský, Ambro Pietor, Pavol Mudroň, Jozef Škultéty, Vladimír Hurban, Milan Hodža a ďalší, ktorí boli za akékoľvek slobodomyseľnejšie prejavy vo veci národných práv vystavovaní politicky motivovaným represáliám. Podľa informácií z periodika Slovenský obzor bolo v období rokov 1898 - 1908 za písomné alebo ústne prejavy proti maďarizačným praktikám súdených v 86 procesoch 452 slovenských novinárov, spisovateľov, politikov a iných národovcov. Boli odsúdení „na 78 rokov žalára a33 523 korún peňažnej pokuty".
Z vysloveného vyplýva, že nebolo ľahké z takéhoto množstva, určite aj protichodných dokumentov pripraviť výstavu...
- Bola to skutočne vážna a nejednoduchá výzva. S odvahou i tvorivou úzkosťou som sa ponoril do tejto veľmi háklivej problematiky, ktorá sa v rôznych obdobiach našej histórie obchádzala, interpretovala len okrajovo alebo priamo zamlčiavala. Pomáhalo mi vedomie, že súčasní nórski bádatelia sú tiež na našej strane. Jednoznačne odmietajú krivé dobové svedectvá a praktiky šovinistu Alberta Aponiyho, tvorcu a pôvodcu najškandalóznejších maďarizačných zákonov tej doby. Videlo sa mi, že niektoré praktiky z týchto neslávnych čias ožívajú v nových kabátoch aj v súčasnosti.
Vráťme sa k Bjørnsonovi. Aké pozoruhodné dokumenty, materiály a vecné pamiatky máme na tohto vzácneho človeka a humanistickú osobnosť?
- V novom objavovaní pramenných informácií mi veľmi pomohlo sprístupnenie archívnych fondov Nórskej národnej knižnice v Oslo, ktoré som mohol navštíviť on-line na internete. Bjørnsonov fond je už moderne spracovaný a digitalizovaný. Študoval som aj rukopisy od mnohých od slovenských, českých i ruských dejateľov, napríklad Vajanského, Makovického, Ruppeldta, Hurbana, Lederera, Sukenikova a aj práce moderných historikov. Mnohé dokumenty sú v nemeckom jazyku, ako germanista som im rozumel. Mnohé z nich sú pre slovenskú verejnosť objavné, dosiaľ boli neznáme. Za všetky uvediem aspoň rozsiahly list od martinských národovcov ( Vajanský, Kmeť, Mudroň), ktorý zaslali Bjørnsonovi ako vďaku za jeho neohrozené články. Je k nemu priložený hárok s 300 podpismi Martinčanov. V slovenskom preklade ho uvádza aj naša martinská repríza výstavy prenesená z Bratislavského hradu do Slovenského národného literárneho múzea v Martine.
Čo pekné a vzácne ste umiestnili vo výstavných miestnostiach Bratislavského hradu?
- Osobitne ma zaujali umelecké diela slovenských výtvarníkov reflektujúcich dobu, ktoré sprevádzali výstavu. Boli to portréty Bjørnstjerne Bjørnsona z fondov SNLM, sochárske portréty S. H. Vajanského aj A. Hlinku od Martinčana - sochára Fraňa Štefunku, plátna Milana Laluhu, Štefana Bubána, Vladimíra Kompánka , vzácne plastiky od A. Rigeleho, T. Bartfaya , J. Fizela, A. Rudavského, objekty z dreva D. Berákovej a umelecké solitéry ďalších umelcov. Nezabudnuteľnými iste ostanú pre návštevníkov odliatok ruky a posmrtná maska B. Bjørnsona od A. Bretona z roku 1910, ktoré prišli na Slovensko už v tridsiatych rokoch minulého storočia. Bol to dar Bjørnsonovej vnučky Elzy. Pani Elza venovala Slovensku aj niekoľko knižných a rukopisných jednotiek. Originálne dokumenty archívnej povahy sa vonkajšou krásou nevyznačujú, no ich výpovedná hodnota je mimoriadne závažná. Všetky zároveň vyjadrujú aj nesmierny obdiv a vďaku za zastanie sa Slovákov „v kotli Európy začiatku 20. storočia". Vnímame ich ako svedectvo o vzájomnom porozumení malých národov Európy. Dokumentujú to početné články v Národných novinách, alebo po prvýkrát v modernej slovenčine uvedené preklady Bjørnsonových článkov, ktoré vychádzali v cudzích jazykoch a ktoré na Slovensku poznáme len z dobových fragmentov. O komplexný preklad Bjørnsonových statí sa zaslúžili M. Žitný a J. Rakšányiová. V knižnej podobe vyšli až roku 1998. Martinská výstava ich prezentuje na samostatných závesných pásoch.
Ak by ste mali ako kurátor a scenárista výstavy odporučiť jej návštevu, na čo mimoriadne by ste upriamili pozornosť návštevníkov?
- Jubilejná výstava Pocta Bjørnsonovi približuje originálne i reprodukované rukopisy, fotodokumenty, knižné aj umelecké a memoriálne cennosti širokej verejnosti na Slovensku. Nachádzame ich v dvoch obsahovo prepojených celkoch. V nórskej časti sa sprístupňujú originálne zbierky z trezorov Nórskej národnej knižnice. Bjørnsona predstavujú ako kľúčovú osobnosť nórskych kultúrnych dejín - básnika, tvorcu textu nórskej hymny, reformátora jazyka, rozprávača príbehov, prozaika, dramatika, komentátora spoločenského diania, politika a národného buditeľa. V slovenskej časti prezentujeme Bjørnsonov vzťah k Slovensku, najmä preklady jeho diel do slovenského jazyka. Potvrdzujeme v dokumentoch, že záujem o Bjørnsonovu tvorbu sa na Slovensku vystupňoval najmä po jeho článkoch v zahraničných periodikách po roku 1907. V roku 1908 vychádza po slovensky jeho novela Arne v preklade Vladimíra S. Hurbana aj Dom na úslní a Rybárča v preklade Martinčanky Margity Paulíny-Tóthovej. Vyšlo aj niekoľko ďalších prác, napríklad jeho Sedliacke poviedky v prestížnej knižnici Nobelových cien. Výstava približuje viaceré náhľady historikov, vedcov, publicistov na dielo tohto advokáta Slovákov. Cenné sú postrehy Jána Smreka, Josefa Michla, Karola Rypáčka , Edvarda Lederera, Trygve Tondstata i ďalších.
Slávnostná vernisáž výstavy k stému výročiu úmrtia veľkej nórskej osobnosti mala svoje čestné miesto v bohatom programe návštevy nórskeho kráľovského páru na Slovensku. Mali ste pred ich výsosťami osobitú trému, aké pocity vás ovládali? Ako na vás kráľ a kráľovná zapôsobili?
- Bol som plný očakávaní, možno i obáv, ale trémou by som to nenazval. Určitý druh napätia som prirodzene pociťoval, takú vzácnu návštevu z kráľovského rodu som dosiaľ nemal možnosť sprevádzať. Navyše, prísne na mňa dozerali organizátori protokolu, aby som nebodaj nehovoril dlhšie ako mali naplánované. V určenú dobu vchádzali na výstavu v sprievode nášho prezidentského páru dve vyrovnané osobnosti, usmiati, prirodzene milí ľudia. Na prehliadku výstavy mali nórsky kráľ s kráľovnou limit len desať minút. Pri výklade som spozoroval, že najmä kráľovná bola v literárnej oblasti zorientovaná. Očividne ju môj výklad zaujal a postupne prestali ich výsosti i náš prezidentský pár dbať na oficiálne limity, ba aj merači času nechali protokol protokolom. Keď som hovoril o prekladoch Bjørnsonových diel do slovenčiny, položila mi kráľovná otázku: "Čím bola nórska problematika v tej dobe blízka slovenskému čitateľovi, že po nej prekladatelia siahli?" Odpovedal som, že život vidieka, jeho pevne stanovené mravno-etické hodnoty spojené s vierou v Boha, boli v Bjørnsonových poviedkach blízke nórskej i slovenskej spoločnosti. Kráľovský pár v ďalšom výklade najviac zaujal odliatok Bjørnsonovej ruky a jeho posmrtná maska aj s posledným rukopisom, ktorý v slovenčine znie: Dobré skutky napravia svet.
Zásluhou samotných kráľovských výsostí bol protokol s časovým harmonogramom už tak či tak posunutý. Čo sa ešte dozvedeli o Slovensku?
- Kráľovskému páru som odovzdal ukážku zo Slovenského biografického lexikónu s heslom Bjørnstjerne Bjørnsona. V tej súvislosti som na záver dopovedal príbeh o dosiaľ nerealizovanom pamätníku v Demänovskej doline od architekta, národného umelca Dušana Jurkoviča. Prezentoval som aj fotografie nového, architektonicky skvelého Bjørnsonovho pamätníka, realizovaného ako lavička nad riekou s pohľadom do lesnej prírody. Pri Košiciach sa v deň po vernisáži otváral objekt, ktorý v modernej podobe nadväzuje na Jurkovičov projekt. Kráľovský pár fotografie pamätníka tak zaujali, že sa obaja zaujímali: „Kde to vlastne je? Pôjdeme tam?!." Odpovedal som, že to je pomerne ďaleko od Bratislavy, že ich trasa tadiaľ, žiaľ, nepovedie. „Pozrú si ho azda na svojej ďalšej návšteve," doplnil môj výklad člen z Nórskej kráľovskej ambasády v Bratislave. Na záver nasledovalo srdečné poďakovanie a pevný stisk rúk kráľovnej i kráľa. Mal som dobrý pocit, že výstava aj výklad ich zaujali.
Nórskeho spisovateľa Bjørnsona máme do konca januára 2011 „presťahovaného" z Bratislavského hradu vo výstavných priestoroch literárneho múzea SNK v Martine. Čo dostáva do pozornosti martinský prijímateľ?
- Prajem si, aby návštevníkov zaujali v martinskej prvej repríze, v čiastočne zmenenej verzii výstavy možno menej známe či dokonca aj celkom neznáme audiovizuálne zbierky, ktoré prezentujeme. Domáci záujemcovia i hostia odkiaľkoľvek budú môcť ako prví vidieť dve televízne inscenácie Bjørnsonových drám v podaní slovenských hereckých osobností. Sú to drámy Rodina Tjaeldeovcov - Bankrot a Nový systém. Na základe zakúpenia licenčných práv sme tiež pripravili sériu dokumentov k Černovskej masakre, k osobnosti Andreja Hlinku, k návštevám príbuzných Bjørnstjerne Bjørnsona na Slovensku a takisto kvalitný rozhlasový feature Rozprávanie o Bjørnsonovi. Toto všetko si môžu okrem výstavnej expozície naši návštevníci pozrieť a vypočuť v audiovizuálnej sále ako pridaný bonus k výstave o nórskom spisovateľovi, veľkom obhajcovi Slovákov.
