MARTIN. Strely jazdia v Martine približne štyri roky. Pomerne rýchlo si získali cestujúcich svojou pružnosťou a dobrou cenou. Ľudia im dokážu prepáčiť aj nižší komfort cestovania, prioritou pre nich je čo najskôr doraziť do cieľa cesty.
Odporcovia striel zasa tvrdia, že svoje podnikanie majú založené na vykrádaní existujúcej služby. Podľa nich zastavia pár minút pred odchodom veľkého autobusu v blízkosti zastávky, naberú osem cestujúcich a zvyšok čakajúcich, vrátane tých, ktorí majú detské, študentské, dôchodcovské a iné zľavy prenechajú pravidelnému spoju mestskej hromadnej dopravy.
Striel ubúda
Ešte donedávna jazdilo po Martine približne dvadsať malých mikrobusov, po zavedení prísnejších policajných kontrol ich počet klesol približne o polovicu.
„Súhlasím s kontrolami, niektoré minubusy sú naozaj v žalostnom stave. Lenže v Martine vás zastavia, všetci musia vystúpiť z mikrobusu, policajti začnú vec riešiť, čo nejaký čas trvá. Ľudia nech si potom domov idú, ako chcú. Dá sa to robiť aj inak. Z takéhoto prístupu mám pocit, že ide len o jedno. Chcú nás zlikvidovať," hovorí spolumajiteľ firmy Citybus Roman Wyka.
„Polícia prevádzkovateľom striel nezasahuje do podnikania a ani ich nejako neobmedzuje. Zakročí však v prípade, ak vodiči mikrobusov porušujú predpisy a pristupuje k ním rovnako ako ku všetkým účastníkom cestnej premávky" objasnil ešte minulý týždeň situáciu Jozef Tomana z OR v Martine.
Chýba licencia
V minulosti prevádzkoval Roman Wyka v Martine štyri strely, teraz počet zredukoval na dve.
„Uvažujem nad tým, že si nechám len jednu, a ak to takto pôjde ďalej, zrejme budem musieť skončiť. Ešte donedávna som zamestnával päť ľudí a postupne všetci prichádzajú o prácu," rekapituluje súkromný prepravca, ktorý má na jednom minibuse za 12 hodín jazdenia pri cene 40 centov denne tržbu cca 100 eur.
Kritici striel však tvrdia, že pristaviť na zastávku strelu v dopravnej špičke tesne pred odchodom autobusu, nie je podnikanie, ale vykrádanie existujúcej služby.
„Už pred štyrmi rokmi, keď sme začali, nám na meste prikázali doniesť množstvo dokladov a potvrdení. Odovzdali sme ich, na čo mám aj potvrdenie, ale spätnú väzbu dodnes nemám. Z našej strany bol záujem dohodnúť pravidlá a prebehli aj nejaké stretnutia. Druhá strana nás síce vypočula, no to bolo asi tak všetko," kontruje Wyka.
„Ako sami prevádzkovatelia striel potvrdili, ich živnosť im umožňuje vykonávať nepravidelnú prepravu osôb. K výkonu pravidelnej prepravy osôb oprávnenie nemajú. Potrebnú licenciu v našom regióne vlastní len SAD Žilina. Na jej získanie a udržanie musí byť napríklad poistenie, pravidelné školenia vodičov či pravidelne kontrolovaný technický stav autobusov. Ak by prevádzkovatelia mikrobusov poskytovali svoje služby v súlade s platnou legislatívou, otvorí sa priestor na spoluprácu," vyhlásil Jozef Petráš, hovorca mesta Martin.
Záťaž pre mestskú pokladňu
Mesto má oproti prevádzkovateľom striel značnú nevýhodu v tom, že okrem prepravy vo frekventovaných časoch musí zabezpečiť výkony vo verejnom záujme.
„Patria sem aj spoje cez víkend, skoro ráno, neskoro večer, školské spoje a podobne, ktoré na seba z objektívnych príčin nezarobia. Magistrát potom prepláca stratu medzi vybraným cestovným a skutočnými nákladmi. Čím nižší je aj vďaka prevádzke striel výber cestovného, tým vyššia je strata, na ktorú sa prostredníctvom daní všetci skladáme. Magistrát ju následne musí vykryť z mestského rozpočtu," vysvetľuje Vladimír Plžík, vedúci odboru komunálnych služieb mesta Martin.
Celková predpokladaná strata na rok 2010 sa pohybuje vo výške 1,38 milióna eur. Prepravca vyčíslil, že strely pripravia mestskú pokladňu ročne o 250-tisíc eur.
Zmluva o spolupráci pri zabezpečovaní dopravy vo verejnom záujme, ktorú mesto Martin podpísalo so SAD Žilina, platila od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2011, no neskôr sa predĺžilo jej trvanie až do konca roku 2017. Podľa nej si radnica musí v čase jej trvania každoročne objednať u dopravcu výkon v objeme približne 2,5 mil. km a vyplatiť mu primeraný zisk vo výške 3 percentá z výkonu. Mesto môže počet objednaných kilometrov znížiť maximálne o päť percent.
Slovo odborníka
V zahraničí existujú v rámci miest a tiež prímestských oblastí integrované dopravné systémy. Cestujúci si kúpi lístok, ktorý mu platí vo vozidlách všetkých dopravcov, čo sú v systéme. Minibusy pritom jazdia predovšetkým v okrajových štvrtiach na konci liniek, teda väčšinou ide spoje s nižším dopytom. Vybudovať takýto systém je však dlhodobou záležitosťou. Navyše, naše mestá už majú zmluvy so svojimi dopravcami, ktoré ich zaväzujú aj k určitým povinnostiam. Tieto dokumenty by bolo treba otvoriť, prehodnotiť a zakomponovať do nich nové podmienky a všetko zosúladiť s platnou legislatívou.
STANISLAV HREUSÍK, projektový manažér Výskumného ústavu dopravného v Žiline.
