stopäťdesiat percent. Preto tam všetko funguje, návštevník sa tam cíti dobre a preto je tam bezpečne. V decembri sa v Kórei zúčastnili na World Masters Festival 2010. Reprezentovali Slovensko s kolekciou svojich šperkov.
MARTIN. Neboli jedinými, no určite prvými vyslancami našej krajiny na tomto festivale, ktorý prezentuje výnimočnosť kultúry a ľudových tradícií jednotlivých krajín sveta.
Z Martina s nimi cestovala Mojmíra Kapráliková, ktorá sa zaoberá maľovaním insitných motívov na sklo, a z Kokavy nad Rimavicou výrobca fujár, hráč a spevák Pavel Bielčik.
„Kórejskí organizátori oslovili nášho veľvyslanca Dušana Bellu, aby spropagoval tento festival na Slovensku a aby navrhol zástupcov na prezentáciu. Mali to byť ľudia, ktorí sa zaoberajú niečím výnimočným, nadväzujúcim na národné tradície,“ hovorí Jana Jamborová a dodáva, že Kórejci si výber účastníkov festivalu veľmi podrobne preverovali. „Opakovane nás kontaktovali, potrebovali katalógy, preklady rôznych dokumentov, aby sa presvedčili, že to, čo robíme, nerobí niekto iný na svete, konzultovali s nami všetky kroky prezentácie a to, či ich návrhy zodpovedajú našim predstavám.“
Manželia Jamborovci sa zaoberajú výrobou súčasných šperkov, ale inšpirovaných Veľkou Moravou, pričom ich tvoria historickými starými technikami - granuláciou a tepaním. To bolo pre Kórejcov niečo, čo ešte nevideli. Kolekcia šperkov zo Slovenska sa preto stala jedným z hitov festivalu.
„Na festival sme pripravili novú kolekciu. Išlo o strieborné šperky v kombinácii s prírodnými kameňmi a vzali sme so sebou aj zlaté šperky,“ vracia sa k príprave pani Jamborová. „Mali sme úspech, zaujímali sa o nás, no ukázalo sa, že Kórejci majú záujem predovšetkým o pánske šperky. Je to krajina, v ktorej majú hlavné slovo muži, žien je vo vysokých manažérskych funkciách málo, preto je menej záujemkýň o originály šperkov.“
World Master Festival 2010 (voľne preložené ako festival majstrov) sa v minulom roku výnimočne nekonal v Soule, ale v juhokórejskom prímorskom meste Yeosu. Preto, lebo v roku 2012 tam bude Expo a Kórejci si potrebovali preskúšať jeho propagáciu tak trochu na nečisto.
„Domnievam sa, že ani nemuseli. U nich vždy všetko funguje na viac ako sto percent. Program, štáb, prehliadka mesta, spoločenské podujatia, jedlo... Sú presní, precízni, starali sa o nás tak dobre, tak často sa pýtali, či niečo nepotrebujeme, že občas to až prekážalo,“ komentuje priebeh festivalu Eugen Jambor. „Pritom táto krajina je stále vo vojnovom stave. Neviem si ani predstaviť, kde by bola, keby ich vojnový konflikt nelimitoval.“
O Slovensku Kórejčania majú informácie. Vedia, že sme boli súčasťou Česko – Slovenska, naši tam zanechali dobrý dojem. Jamborovci zaregistrovali náznaky otázok, či by v budúcnosti prijali pozvanie na iné kórejské festivaly.
„Určite by sme išli. Kórea nás v mnohom očarila. Je to iná kultúra, ľudia tu stavajú prácu nad všetky iné hodnoty, preto je tu pekne, čisto, príjemne. Vážia si tu jeden druhého, sú slušní, čo možno vyplýva aj z budhizmu a konficionizmu, ktoré Kórejci vyznávajú. Našinec sa tu nemusí obávať jedla či nedostatočnej hygieny. Napriek prísnej disciplíne, ktorá je zrejme základom ich ekonomickej prosperity, sme nemali pocit, žeby ich to zväzovalo. Pôsobili spokojne,“ charakterizuje E. Jambor a dodáva, že dokázali vytvoriť veľmi dobrú atmosféru a priestor aj na to, aby sa jednotliví účastníci festivalu, ktorí boli asi zo štyridsiatky krajín, zoznámili, zabávali a spoznali sa.
„Toto sa dialo na spoločnej párty i prehliadke mesta a aj výlete do živého skanzenu. Teda dediny uprostred mesta, v ktorej ľudia normálne bývajú. Ale tak ako pred storočiami. Tento ostrov starej kórejskej architektúry a spôsobu života vedeli vytvoriť uprostred veľkého mesta s dotáciami pre tých, ktorí tam bývali. A vôbec to nepôsobilo násilne či umelo.“
Šperky, obrazy, hra na ľudovom nástroji, spev – to ponúkli na festivale Slováci. Reprezentanti iných krajín ukázali národné divadlá s výjavmi z dejín, odevy, masky, bonsaje, keramiku, tanec. Podľa našich zaujímavá bola expozícia organizátorskej krajiny.
„Určite nikdy nezabudnem na to, čo všetko dokážu Kórejci vyrobiť z ryže. Sladkosti, tortičky, sochy, bábiky... Zaujímavá bola aj ich tradičná keramika, odevy – obdivovali sme ich,“ vracia sa do ázijskej krajiny v spomienkach J. Jamborová.
Jej manžel dodáva, že jeho zaujali luky, ktoré Kórejci z pôvodne niekoľko tisícročí starých zbraní zdokonalili natoľko, že dnes sú najlepšími v lukostrelbe a vyhrávajú všetky olympiády.
A vôbec, podľa nich majú Kórejci obdivuhodný vzťah k histórii a vedú k tomu aj svoje deti. O to, čo im zostalo v krajine, cez ktorú sa prehnalo za mnoho storočí veľa nájazdov a dobyvateľov, sa príkladne starajú, respektíve znova to vybudujú podľa dochovanej dokumentácie a prezentujú. Napríklad aj v Gyeongju, ktoré Jamborovci v sprievode veľvyslanca Dušana Bellu a jeho manželky Eugénie navštívili.
Autor: V.Legerská
