Ste známy tým, že na svojich predstaveniach improvizujete. Kedy ste s tým začali?
- Ja som začal s improvizáciu, ešte keď sa rozbiehali Kremnické gagy a na Slovensko prišla móda improvizovania. Môže to byť dvadsaťpäť rokov dozadu. Partička nie je výmysel dnešnej doby, ak sa pýtate na to. Na predstaveniach síce hrám aj pripravené etudy, ale veľa improvizujem.
Ako ľudia reagujú na takýto druh zábavy?
- Myslia si, že to mám dopredu pripravené. Faktom je, že niektorí herci to tak aj robia. Majú pripravené tri veci a improvizujú v tom, že vyberú jednu z tých troch možností, ktoré potom zahrajú. Ja improvizujem už roky skoro bez prípravy. Ale ľudia to vnímajú ako pripravené, myslia si, že to nie je improvizácia. Pravdou však je, že to, čo vidia v tej chvíli, sa deje len raz a už sa to nikdy nezopakuje. Každé predstavenie je tak v mojom prípade premiérou a derniérou.
Dokonca ste vymysleli aj vlastný divadelný výstup Navigátor. Ako to funguje?
- Áno, vymyslel som to v roku 2000. Ide o krátky výstup, v ktorom bez prípravy hrám to, čo divák dobrovoľník na javisku vymyslí a rozpráva. Ľudia recitujú básne, piesne, alebo si vymýšľajú vlastné príbehy. Tým, že ich príbeh vzniká práve v danej chvíli, ja si nemôžem dopredu nič pripraviť. Ide o totálnu improvizáciu. Niekedy sa stane, že človeka v myšlienkach predbehnem a zahrám skôr to, čo potom vysloví.
V minulom roku ste opäť vystupovali v Turčianskych Tepliciach na Kováčskych dňoch. V Turci nie ste neznámy, po akom dlhom čase ste tu boli opäť?
- Do Turca chodievam pravidelne nepravidelne. Bol som na viacerých ročníkoch Kováčskych dní, naposledy v roku 2008, na Dotykoch a spojeniach v Martine naposledy v roku 2007, Na Scénickej žatve. Bol som v Turčianskych Tepliciach aj na Silvestra či ešte so Stanom Radičom a kolegom Pavlom Schwarzom z Bratislavy. Turiec je mojím druhým najobľúbenejším regiónom, samozrejme po Liptove.
V rámci 15. ročníka Kováčskych dní ste oslavovali aj vy jubileum pôsobenia na scéne. Po predstavení ste dokonca rozdávali aj tortu...
- Áno, bolo to vystúpenie, na ktorom som oslávil 25 rokov veselej samoty na javisku s pantomímou. A celkom sa to hodilo, pretože aj Kováčske dni tiež mali svoje jubileum. Preto sme pre divákov priniesli okrem zábavy aj tortu.
Slovenskému divákovi ste dobre známy. Stvárnili ste neuveriteľne veľa rôznych postáv v televíznych, divadelných i humorných projektoch. Ako si vás ale môžu pamätať Turčania? Čo ste robili v Turci?
- V Turci som začínal v Klube mladých aj na Scénickej žatve. Poznám tu veľmi veľa profesionálnych i amatérskych divadelníkov. Do života sa mi dostali napríklad Tibor Kubička, Rasťo Piško, Šesták, Bumbala, ale aj hudobníci ako Bobo Kantor. Na už neexistujúcom Hradisku pod Martinskými hoľami a Sklabinskom hrade sme počas hradných slávností robili predstavenia so šermiarmi z Martina a Belej-Dulíc. Chodievali sme do rádia Rebeka, kým ešte fungovalo. A v Ďanovej sme robili divadelný evanjelický tábor či divadelné dielne s Borcovanovcami a ich úžasnými deťmi zo súboru.
Aké publikum chodieva na vaše predstavenia? Čo diváci od pantomímy očakávajú?
- Všeobecne sa dá povedať, že na moje predstavenia chodí festivalové publikum. To chce šou, zábavu, nie pochmúrne predstavenia.
Ako sa vám darí popri pestrej práci oddychovať?
- Keď chcem oddychovať, som na Liptove. Idem sa bicyklovať, na divokú vodu alebo na divadelný tábor na Počúvadlo. Dá sa to.
VIZITKA
MIROSLAV KASPRZYK (48)
Jeden z popredných slovenských mímov. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, kde žije a tvorí. Už sedemnásty rok tu vedie Štúdio pantomímy. Je otcom jediného slovenského amatérskeho festivalu zameraného na pohyb a pantomímu PAN 2010.
S mímskou kariérou začal ako 23-ročný, odvtedy pripravil viacero ocenených predstavení a realizoval mnoho na popredných divadelných festivaloch doma i v zahraničí. Pracoval na rôznych televíznych a filmových projektoch, ako napríklad Šmankote babičko čaruj, Sokoliar Tomáš, Detské okienko v Teleráne, nedávno stvárnil postavu duchovného v televíznom seriáli Aféry. Spolupracoval na projekte Apropo TV, kde pôsobil s humoristami ako Jaro Filip či Stano Radič. Pamätať si ho ale môžete aj ako maskota Envirofilmu v Banskej Bystrici - Tatka prírodu, Poseidona, stredovekého šaša, alebo ako doktora MuDr. Klauna, ktorý chodí po zdravotníckych zariadeniach a rozveseľuje deti.
