Záujemcovia o slovenskú, európsku i svetovú históriu majú o tému viac. V martinskom Vydavateľstve Kozák-Press vyšla reprezentačná publikácia s názvom Klenoty knižnej kultúry, ktorá prezentuje pamiatky knižného umenia obdobia gotiky, renesancie a baroka z historických knižničných fondov a archívnych zbierok Slovenskej národnej knižnice v Martine.
Chceli ju ľudia, nie inštitúcie
Viaceré z týchto dokumentov verejnosť, ba ani odborná, nikdy nevidela. Autorsky sa na nej podieľali historici knižnej kultúry Ľubomír Jankovič a Klára Komorová, fotografie spracoval Jaroslav Kozák. Ďalšou zaujímavosťou knihy je, že nevzišla zo žiadneho oficiálneho vydavateľského plánu, žiadneho renomovaného vydavateľského domu či na podnet oficiálnych inštitúcií, hoci mohla – a aj by sa patrilo. Je výsledkom práce niekoľkých ľudí, ktorí si niekedy v roku 2007 povedali, že pripravia a vydajú takúto knihu a zoženú na ňu peniaze.
Patrilo sa, aby ju malo aj Slovensko
„Netvrdím, že sme poslední, ktorí takúto publikáciu doteraz nemali, no Slovensko je určite jednou posledných krajín vo vyspelej Európe, ktorá ju konečne má,“ povedal na margo existencie knihy jej vydavateľ a spoluautor Jaro Kozák a osvetlil zároveň zárodok myšlienky jej vzniku.
„Dostala sa mi do rúk publikácia s podobným obsahom z Maďarska. Vtedy som už mal za sebou okolo dvadsať vydaných kníh a povedal som si, že také niečo by mohla byť čerešnička na torte v portfóliu môjho vydavateľstva. Niečo, čo by ma reprezentovalo a na čo by som sa mohol odvolávať v ďalšej práci. Vedel som, že to nebude ľahké. A ani nebolo. Kto hľadá peniaze na vydanie knihy v čase krízy, vie, o čom hovorím. No aj napriek tomu sme nechceli zľaviť z nárokov. Chceli sme trhu a oficiálnym inštitúciám na Slovensku ponúknuť takú publikáciu, ktorú by mohli použiť na prezentáciu našej krajiny smerom navonok. Preto sú texty v nej preložené do angličtiny a nemčiny. Preto sa použil kvalitný papier s historickou patinou, kvalitná väzba a treba povedať, že to nie je kniha pre každého. Je to kniha pre toho, kto ju ocení.“
Ak nás má svet uznať, musíme to dokázať
Pracovníci Slovenskej národnej knižnice Ľubomír Jankovič a Klára Komorová sú v dlhoročnom kontakte s dokumentmi knižnej kultúry. Poznajú ich výnimočnosť a z kontaktov so svetom vedia tiež, že prezentácia takýchto dokumentov je potrebná. Dokladá, že územie Slovenska nebolo len domovom roľníkov, ale aj vzdelaných ľudí a ak má toto vyspelý svet uznať, musíme to dokázať.
„Určenie tohto diela nebolo striktne vedecké, nebola to výskumná úloha. Niektoré z dokumentov, ktoré nová publikácia prináša, už boli publikované. Sústredili sme sa preto na výber toho najcennejšieho nielen z dejín slovenskej, ale aj európskej knižnej kultúry, a to je na tejto knihe nové. Na 416 stranách sa nám podarilo zdokumentovať najzaujímavejšie pamiatky písomníctva, knižnej i hudobnej kultúry doby románskej, obdobia gotiky, renesancie, baroka i začínajúceho klasicizmu a popísať, ako tieto pamiatky vznikali, aký je ich príbeh a ako prichádzali do fondov Slovenskej národnej knižnice,“ hovorí o prístupe k zostavovaniu publikácie Ľ. Jankovič.
K. Komorová dodáva: „ No zároveň sme chceli, aj keď dielo nie je čisto vedeckého zamerania, priblížiť aj vedeckej a odbornej komunite vybrané pamiatky. Preto publikácia obsahuje aj širšie popisy prezentovaných dokumentov, ich krátku históriu, prípadne údaje, prečo je to-ktoré dielo významné, či už pohľadu výtvarného, umeleckého, kultúrno-historického, slovacikálneho alebo európskeho, ba dokonca celosvetového.“
Príťažlivá je výtvarná stránka dokumentov
„Aby sme boli presní, publikácie, ktoré obsahujú súpisy inkunábul a tlačí 16. storočia, ktoré vlastní SNK už knižne vyšli,“ pokračuje K. Komorová. „Spomeňme práce Imricha Kotvana, ktorý pripravil celoslovenský súpis inkunábul vôbec najstarších tlačí, t. j. tlačí z 15. storočia. Vyšli aj súpisy kódexov od Júliusa Sopka. V obrazovej podobe však dokumenty knižnej kultúry tak, aby sa bádateľ dozvedel aj o ich výtvarnej stránke, doposiaľ nevyšli. Najstaršie pamiatky od 11. storočia v takej celistvosti, v akej ich tu prezentujeme, nie sú spracované ani v katalógoch. Odborníkov existencia niektorých dokumentov na našom území neprekvapí, no ostatná verejnosť by mala vedieť, že na Slovensku sa tlačili knihy už sto rokov po vynájdení kníhtlače, a že na našom území tvorili, prípadne zo Slovenska pochádzali vrcholní predstavitelia európskej kultúry a vedy. Spomeňme len celoeurópsky známeho humanistu Jána Sambuca, Jána Jessenia, Petra Révaia a tiež Mateja Bela.“
Ktoré sú to a čo je najvzácnejšie?
Publikácia Klenoty knižnej kultúry prináša textový a obrazový materiál o stredovekých kódexoch a ich fragmentoch, literárnych a hudobných rukopisoch, viacerých kronikách, stredovekých a novovekých listinách, prvotlačiach z 15. storočia domácej i európskej proveniencie, tlačiach 16. storočia celoeurópskej proveniencie, starých a vzácnych tlačiach zo 17. a 18. storočia, exlibrisoch a supralibrosoch, mapách, unikátnych atlasoch, grafických obrazoch významných miest, sídiel a hradov, umeleckých knižných väzbách atď. Ktoré sú najvzácnejšie?
„Pokúsim sa byť praktický a stručný zároveň, aby som ich obsiahol čo najviac,“ listuje v dokumentácii ku knihe Ľ. Jankovič: „V prvom rade treba spomenúť staroslovienske pamiatky v odpisoch z 13. a 14. storočia (napr. Hlaholské listy hlohovské), ale aj tie najstaršie latinské – fragment dialógov Gregora Veľkého z 11. storočia, časť iluminovaného antifonára s neumovou notáciou z 12. storočia, časti latinských a nemeckých biblií z 13. a 14. storočia, odpisy Boethiových diel, komentár k Danteho Božskej komédii zo 14. storočia, zlomky astrologických diel a pojednaní o mágii, ale aj časti iluminovaných liturgických kódexov (Bratislavský antifonár II) a modlitebných kníh (Kniha Hodiniek), Kroniku sveta Jána z Udine a legendy o českých svätcoch z 15. storočia i vzácne stredoveké hebreiká,“ vypočítava a pokračuje.
V knižnici je aj Korán z 18. storočia
„K novovekým rukopisným klenotom nesporne patria Zlaté artikuly Majstra Jana Husa, veršované Desatoro, proroctvá Sybilly zo 16. storočia, aj nádherne iluminovaný arabský (Korán) a hebrejský kódex z 18. storočia. Významné sú aj dokumenty o Jánovi Jesseniovi z rodového archívu, rukopisy s prekladmi Komenského diel, rukopisy významných diel slovenskej memoárovej barokovej spisby 17. storočia, diel osvietencov Karla Linného, Mateja Bela, Adama Františka Kollára, Juraja Fándlyho, Juraja Papánka... Z rukopisov hudobných pamiatok renesancie a najmä baroka uvediem kompozície Edmunda Paschu, Juraja Zruneka, Jozefa P. Roškovského i zápisy slovenských spievaniek a tancov v dobových zbierkach.“
„Nielen rukopisné pamiatky našej knižnice sú pozoruhodné a vzácne, ale aj tlačené dokumenty“ dodáva K. Komorová. „Z nich by som spomenula teologickú encyklopédiu z druhej polovice 15. storočia – Pantheológia od Raineria de Pisis. Táto inkunábula má bohatú výzdobu, farebné iluminácie, pri čom na viacerých miestach iniciálky majú zlatý podklad – je našou najkrajšou inkunábulou. Potom sú to určite iluminované vydania biblie, svetová kronika Hartmanna Schedela, vzácne jednolistové kalendáre z 15. storočia, ktoré patria ku svetovým unikátom. Na vymenovanie všetkých vzácností a pozoruhodností by som potrebovala väčší priestor, preto má naša kniha aj názov Klenoty knižnej kultúry,“ zdôrazňuje.
Vieme, ako vyzeral preklad Lutherovho katechizmus
„V knihe sme chceli predstaviť aj najstaršie slovenské tlačiarne – v Trnave či Bardejove a ich knižnú produkciu,“ opisuje klenoty ďalej. „Z nej spomeniem aspoň Lutherov katechizmus, vyšiel v Bardejove roku 1581. Je to preklad do slovakizovanej češtiny, v ktorom sa nachádzajú aj slová z východoslovenského nárečia, a je teda aj našou významnou lingvistickou pamiatkou. Ďalej sú v knihe aj početné mapové zobrazenia Európy, Uhorska i niektorých krajín sveta, tiež medirytiny, veduty slovenských miest, exlibrisy a supralibrosy urodzených rodín či osobností – napríklad Juraja Turza, Zachariáša Mošovského, Fuggerovcov či Mateja Bela.“
Našli aj text Žilinskej synody
Autori si ale mimoriadne cenia text Žilinskej synody – štyristo rokov starý dokument, o ktorom sa dlho predpokladalo, že sa nezachoval. V Slovenskej národnej knižnici ho objavili náhodou pri výskume pergamenov. „Do rúk sa mi dostal jeden dokument zaviazaný v pergamene s hebrejským rukopisom. Po následnom otvorení sme v nemom úžase zostali stáť – vnútrajšok tejto knihy tvoril originálny zápis s výkladom zákonov a ustanovení Žilinskej synody z roku 1610 s odtlačkami prsteňových pečatí a podpismi jej signatárov. Bol to objav, ktorý sa archivárovi či historikovi podarí len párkrát za život,“ opisuje Ľ. Jankovič a dopĺňa, že aj výpočet niekoľkých ďalších rukopisných dokumentov charakterizujúcich čulú diplomatickú, politickú, spoločenskú i vedeckú minulosť Turca by potešil znalca histórie nášho regiónu.
„Môže“ za to kultúra kláštorných komunít
Publikácia Klenoty knižnej kultúry zároveň dokumentuje, že územie Slovenska bolo aj v minulosti dôležitou križovatkou kultúr. „Môže“ za to aj pôsobenie kláštorných komunít, prostredníctvom ktorých sa k nám zo všetkých častí vyspelej Európy dostávali nielen diela vo svojej celistvosti, ale aj zdanlivo bezcenné dokumenty, ktoré sa kedysi používali ako materiál pre väzby historických tlačí. Keď zanikali pisárske dielne, stávalo sa, že kníhviazači staré fóliá kódexov, ktoré existovali v pergamenovej podobe, použili na väzbu nových kníh. A keď sa takéto dostávali k nám a reštaurovali, v mnohých sa našli skutočné vzácnosti a rarity.
„Do Matice slovenskej ako národnej knižnice sa v 50. rokoch 20. storočia dostali viaceré kláštorné a šľachtické knižnice, v ktorých sa nachádzali cenné diela nielen náboženského, ale aj vedeckého obsahu. Matici slovenskej už pri jej vzniku v 19. storočí venovali svoje bibliotéky, knižné a rukopisné zbierky významné slovenské osobnosti či rodiny, a to všetko je teraz tu vo fondoch a zbierkach SNK,“ opisuje cestu mnohých vzácnych dokumentov Ľ. Jankovič.
Kniha, ktorá prekročí hranice Slovenska
Publikáciu Klenoty knižnej kultúry fotograficky a typograficky spracoval Jaroslav Kozák, vytlačila ju martinská Neografia, knižnú väzbu spracovala spoločnosť Krupa Martin. Je knihou, ktorá už prekročila hranice Slovenska a ukázala, že Slováci majú byť právom hrdí na svoju kultúru a dejiny. Zostáva dúfať, že jej obsah autori čoskoro rozkošatia v ďalších tematických monografiách a exkluzívnych knižných vydaniach.
Autor: V.Legerská
