lendár miest a obcí Turca 2011.
Takto, parafrázujúc úvod listu, podpísaný: Občania Turca, začína úvaha o tom, čo všetko znesie stolový kalendár. Najskôr si povedzme, že kalendár by mal reprezentovať svojho vydavateľa a tvorcov. Tvorba kalendárov je dnes prestížnou záležitosťou, stávajú sa predmetom dražieb, zberateľstva, na Slovensku dokonca existuje súťaž vydávateľov kalendárov, ktorí ju pokladajú za dobrý priestor nielen na hodnotenie svojej práce, ale aj na formovanie vkusu užívateľov. Nároky na dobrý kalendár dnes stúpajú, nie klesajú.
Keďže „občania Turca“ nám spomínaný kalendár poslali, prelistujúc ho museli sme im dať za pravdu. Z kalendára sa vytratili monumenty miest a obcí a osobnosti reprezentujúce Turiec, prednosť dostali stavby, ulice, autobusové zastávky, parky, ktoré síce v mnohých obciach zaiste občanom slúžia, ale z hľadiska turistického ruchu a prezentácie regiónu neznamenajú nič. Kalendár je plný rôznych podujatí, tanečníčok, hasičov, hrajúcich sa detí, folkloristov na neurčitých podujatiach, mažoretiek, pohybujúcich sa ľudí odfotografovaných tak, že by sa nehodili ani do súkromného archívu. To všetko odsúdilo kalendár na zúžené použitie v súkromí úradov či domácností, bez možnosti pochváliť na ním navonok.
Kalendár preto zákonite zdvihol adrenalín nielen turčianskym historikom, kultúrnym pracovníkom a umeleckým fotografom, ale zdvihne možno aj tým, ktorí budú kalendár používať. Predpokladáme, že jeho tvorcovia mali zadanie spropagovať výstavbu či kultúrny život obcí, ale povedzme si úprimne, táto téma patrí na webové stránky obcí a nie na celoročný kalendár. Nehovoriac už o tom, že aj ona sa dá spracovať dobre, no tvorcovia tohto kalendára na takúto úlohu zrejme nestačili. Vyberať do kalendára fotografie z obecných archívov, to naozaj chce guráž...
Robiť rýchlo z toho, čo je k dispozícií, bez vyššej autorskej ambície je v prípade kalendára hriech. Ak sa obce chceli týmto kalendárom popýšiť pred ostatnými, dosiahli pravý opak.
Autor: V.Legerská
