MARTIN. Nový zákon sa týka predovšetkým zmien rozsahu povinností prevádzkovateľa cintorína, vedenia evidencie hrobových miest, postupu pri uzatváraní nájomnej zmluvy a jej vypovedaní, dopĺňa sa rozsah povinností nájomcu hrobového miesta a definujú sa priestupky na úseku pohrebníctva a sankcie za ne.
Všeobecne záväzné nariadenie, ktoré v súvislosti s novým zákonom o pohrebníctve v meste schválili, rozmieňa tieto povinnosti na drobné. Vyplýva z nich napríklad, že za priestupky možno považovať porušenie nájomnej zmluvy, neudržiavanie prenajatého hrobového miesta v poriadku, ignorovanie povinnosti oznámiť stavebné a iné zásady na hrobovom mieste a v jeho okolí, porušenie dôstojnosti pietneho miesta a podobne, pričom za tieto priestupky je možné uložiť pokutu aj do výšky 663 eur. Priestupky podľa zákona o pohrebníctve sú zase ohodnotené sadzbou až do výšky 66 eur. Nájomné za hrobové miesto alebo hrobku na 10 rokov predstavuje v závislosti od veľkosti sumu 49,79 až 99,58 eura, prenájom urnového miesta je vyčíslený na 49,79 eura.
Tieto sadzby sa nedotýkajú hrobov významných osobností národného života a umelecky cenných náhrobníkov, ktoré sú zahrnuté do pamiatkovej podstaty Národného cintorína. Oslobodenie od platenia poplatkov sa vzťahuje aj na životného druha významnej osobnosti v prípade, že je pochovaná v tom istom hrobovom mieste.
Národný cintorín v Martine vznikol koncom 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín. Až pohreb Karola Kuzmányho v roku 1866 inšpiroval národovcov, aby sa miestom posledného odpočinku významných Slovákov stal práve tento cintorín. Bolo to logické rozhodnutie, pretože Martin v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia bol centrom národného, politického a kultúrneho života a žilo tu mnoho dejateľov. Národnou kultúrnou pamiatkou sa cintorín stal 101 rokov po Kuzmányho pohrebe a dnes je na ňom pochovaných viac ako 400 významných osobností.
Autor: V.Legerská
