Vznik martinskej stoličkovej inicioval úspech Nemca Michaela Thoneta, ktorý v polovici 19. storočia priniesol na trh nábytok z ohýbaného bukového dreva. Inšpiroval sa ním podnikateľ Ladislav Dobrovits, Banskobystričan a švagor Svetozára Hurbana Vajanského. V roku 1889 v Martine založil fabriku na výrobu sedadiel.
Sedel na nich celý svet
Spočiatku sa martinská továreň zameriavala na zahraničie, neskôr sa preorientovala aj na domáci trh, čím si zvýšila zisky, a tak sa mohla fabrika rozšíriť, kúpiť nové stroje. Martinské stoličky ovládli svet svojou vysokou estetickou úrovňou, na výstave vo Viedni štyri roky po založení továrne získali zlatú medailu.
Už vo svojich začiatkoch na Dobrovitsových bukových stoličkách z Martina sedel celý svet. Továreň vyvážala do Afriky, Austrálie, USA. Medzi zákazníkmi bol i následník rakúskeho trónu Ferdinand d´Este, sediac na nich rozhodovali o krajine i poslanci v československom parlamente v medzivojnovom období.
Fabriku zachránila Tatra banka
Napriek tomu fabrika vo svojich začiatkoch zápasila s existenciou. Pre konkurenciu a krízu na balkánskom polostrove, kam smerovalo množstvo jej zákaziek, fabrike v roku 1895 hrozila dražba. Zachránila ju akciová spoločnosť vytvorená z martinských peňažných ústavov Tatra banka a Sporiteľňa. Ďalší bankrot prežila počas prvej svetovej vojny, keď bola zastavená i jej výroba. Zachránila ju Tatra banka, odkedy si jej časť názvu preniesla fabrika do svojho.
Tatra nábytok mal pobočné závody v okolitých dedinách. V Slovanoch, Mošovciach, Socovciach, Príbovciach, Valči a vo Vrútkach vypletali sedadlá a operadlá po domácky.
Z Martina ho presťahovali do Pravenca
Počas druhej svetovej vojny továreň zbúrala starú budovu i pílu, postavila novú. Zabezpečila tiež byty pre zamestnancov. V roku 1943 v Pravenci otvorili učilište, v ktorom si Tatra nábytok vychovával budúcich zamestnancov. V päťdesiatych rokoch bol martinský závod včleňovaný striedavo do rôznych štruktúr. Istý čas bol dokonca súčasťou zvolenského závodu Bučina. Tatra nábytok riadil desať závodov v celom vtedajšom stredoslovenskom kraji. Napokon sa v roku 1958 sám stal závodom. Patril pod podnik, ktorý presťahovali do Pravenca. Ten v polovici 90. rokov zanikol.
Trh ovládli i čalúnenými súpravami
V roku 1890 začala výroba s 300 zamestnancami, ktorí za deň vyrobili 500 stoličiek. V roku 1924 ich vyrobili 780 kusov, 674 pracovníkov v roku 1960 vyrobilo 1 500 kusov, v roku 1969 výroba dosiahla 2 tisíc kusov. Počet zamestnancov sa na začiatku 80. rokov pohyboval okolo čísla 750, Tatra nábytok patril medzi najväčších zamestnávateľov v Martine.
základ výroby Tatra nábytku tvorili stoličky. S touto značkou však do sveta odchádzali i iný nábytok, vešiaky, stoly, taburetky a od roku 1972 i čalúnené súpravy, o ktoré bleskurýchle vzrástol na trhu záujem.
