MARTIN. Prvý krok je vždy najťažší, no násilie je trestný čin, treba ho riešiť, nie prežívať. Začína pomaly, ale má tendenciu sa stupňovať, a preto niet na čo čakať. Za násilie páchané na ženách možno považovať aj situácie, keď muž ženu kontroluje, ponižuje, kritizuje často pre banalitu. Sú to nepatrné prejavy psychického nátlaku, ktorý zvykne vyústiť do fyzického násilia. Muži si myslia, že sú nadradení, ale treba im ,,oznámiť”, že nie sú. My, ženy, si musíme vybudovať úctu, nie podriaďovať sa. Keď muži nie sú schopní a ochotní rešpektovať nás, búrajú tak to, čo vytvorili dvaja ľudia v snahe vzájomne sa pričiniť o spoločné harmonické spolužitie.
Ak teda muž núti ženu robiť to, čo nechce alebo jej bráni robiť to, čo chce, je dôležité, aby sa nezľakla a začala racionálne konať. Nie je sama. Nemusí sa zdôveriť rodine ani priateľom. Profesionálne, ale ľudsky jej dokážu pomôcť rôzne centrá pomoci zamerané na problémy týraných žien. Jediná podmienka, ktorú musí splniť – zmenu musí chcieť ona. Tomu predchádza zbavenie sa pocitu strachu a predstava, že svetu vládnu hodnoty, nie ,,on“. Treba to len uskutočniť.
Nie prvýkrát sa tento školský rok na Gymnáziu Viliama Paulinyho – Tótha v Martine uskutočnila beseda o domácom násilí páchanom na ženách. Viedla ju sociálna poradkyňa krízového centra Žena v tiesni, ktorá študentom priblížila túto problematiku. V súčasnosti je na Slovensku približne 250 tisíc žien, na ktorých je páchané násilie. To číslo nás nútilo zamyslieť sa.
Autor: Sarah Žaková
