Streda, 16. jún, 2021 | Meniny má Blanka, BiankaKrížovkyKrížovky

Z. Kronerová: Pre mňa je hrať v Martine splnením sna

Umelecké vedenie Slovenského komorného divadla v Martine ponúklo Zuzane Kronerovej v tejto divadelnej sezóne hosťovanie do Národného domu. Ocitla sa tak vo svojom rodisku a na rovnakej scéne, na ktorej pred rokmi začínali herecký život obaja jej rodičia,

Zuzana Kronerová a jej Violet v martinskom Národnom dome.Zuzana Kronerová a jej Violet v martinskom Národnom dome. (Zdroj: B.KONEČNÝ)

populárny Jozef Kroner a Terézia Hurbanová-Kronerová. Hrá postavu Violet Westonovej v slovenskej premiére hry amerického dramatika Tracyho Lettsa August na konci Ameriky.

- Pán režisér Czajlik je veľmi citlivý človek. Pre mňa je to splnený sen. Keď mi po predpremiére odovzdala ružičku veľká martinská herečka Eliška Nosálová, na pripojenom lístočku som si prečítala: Gratulujem ti k návratu! Zdá sa to akoby niečo celkom nelogické, pretože keď som z Martina roku 1956 s rodičmi odchádzala, mala som len štyri roky. Napriek tomu som martinská lokálpatriotka po celý svoj život. Je to preto, lebo rodičia tu boli šťastní a umelecky naplnení, vždy na toto divadlo s láskou spomínali a často sa sem vracali. Mali tu blízkych priateľov, najmä pani Naďu Hejnú s jej mužom Vítom, duchovným otcom i priateľom môjho otca v rybárčení. Teta Naďa bola nielen matkou tohto divadla, ale tvorila kontinuitu Slovenského spevokolu s druhým profesionálnym divadlom na Slovensku. Traduje sa historka, že keď Jožka Kronera angažovali do divadla v Martine, bola zima, no a teta Naďa mu podarovala kabát...

Skryť Vypnúť reklamu

Uchádzali ste sa niekedy o miesto v martinskom umeleckom súbore?

- Keď som bola v treťom ročníku VŠMU, dostala som ponuku stať sa členkou martinského hereckého súboru. Šéf nášho ročníka na VŠMU režisér Jozef Palka mi poradil, ba priam prikázal, aby som odpovedala, že si ponuku veľmi vážim, ale prídem až po skončení vysokej školy, pretože mal pripraviť s celým naším ročníkom absolventské predstavenie, do ktorého ma potreboval. Odoslala som teda zdvorilý list s ubezpečením, že do Martina po skončení školy určite prídem. Dodnes ma bolí na duši, že mi neprišla odpoveď... Vždy som toto divadlo obdivovala, vzišli z neho veľké osobnosti, najlepší z najlepších, režiséri i herci. A martinské divadlo, dnes opäť Slovenské komorné divadlo, napriek tomu vždy vstalo z popola ako bájny vták Fénix. Som presvedčená o tom, že láska k divadlu a tradícia je zakliata v múroch Národného domu. Takže teraz mám pocit, že tým mojím účinkovaním v martinskom divadle pre mňa akosi všetko zapadlo na správne miesto. Cítim, že som si splatila dlh voči tete Nadi, všetkým veľkým hercom a režisérom, ktorí tu vyorali svoju brázdu. A tiež voči mojim rodičom. Dúfam, že sa na mňa z hereckého neba pozerajú a majú z toho spolu so mnou radosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Hosťovanie v martinskom divadle je zavŕšené úspešnou premiérou pozoruhodnej hry. Do akej miery je pre vás ponuka martinského divadla zaujímavá a inšpirujúca?

- Postava Violet Westonovej je z rodu tých, ktoré sa neodmietajú. Je to veľká herecká príležitosť. Je to rola, ktorá poskytuje príležitosť obsiahnuť oba póly, mám na mysli tragédiu i komédiu. Táto žena je krutá voči dcéram i rodine a vždy je pre mňa vzrušujúce takýto „bezcharakterný“ charakter poľudštiť. Umelecký šéf divadla Peter Gábor mi po úspešnej predpremiére zagratuloval slovami: Tak vidíš, zasa hráš takú potvoru. A dodal, v súkromí si úplne iná, musí to byť oslobodzujúce až psychoterapeutické môcť sa vyblázniť v takejto postave a ukázať i svoje temné stránky. Presne takto to cítim aj ja...

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa vám v Martine skúšalo?

- Atmosféra pri skúškach bola vďaka všetkým kolegom z martinského divadla tvorivá. Vážim si ich a oceňujem nielen ich herecké kvality, ale aj ich nesmiernu pokoru a disciplínu počas skúšok. Mala som pocit, ako keby som sa vrátila domov. A to nielen preto, že som si v tejto inscenácii zahrala aj so svojimi spolužiakmi z ročníka Nelou Dočolomanskou - Valentovou a Martinom Horňákom. Náladu a krásnu atmosféru na skúškach určoval predovšetkým náš režisér József Czajlik. Postupoval pomaly a dôsledne, vysvetľoval motivácie jednotlivých postáv, nič neponechal na náhodu a išiel do hĺbky. Veľa sme sa rozprávali a zamýšľali nad problémami a traumami jednotlivých členov rodiny Westonovcov. Režisér nám sprostredkoval aj stretnutia s vynikajúcim psychiatrom a spisovateľom Péterom Hunčíkom. Počas jeho nesmierne zaujímavej prednášky som sa dozvedela veľa nielen o diagnóze mojej Violet, ale aj o stave súčasnej americkej rodiny. Som šťastná, že sa režisérovi podarilo niečo neuveriteľné, a síce to, že naši diváci vnímajú príbeh tejto rodiny nie ako odťažitý americký problém, ale jej rozpad sa ich hlboko bytostne dotýka. Tento smutný príbeh by sa pokojne mohol odohrať aj na Slovensku. Režisér s nami pracoval veľmi nežne a citlivo, vychádzal z nás a rešpektoval osobnosť každého herca.

Rozprávate sa o tom so svojimi kolegami – hercami?

- Všetci sa zverujú s tými istými pocitmi: Sme smutní, že sa toto krásne obdobie skončilo. Podobne to vyjadril aj režisér Czajlik. Po dlhom čase má jednak pocit dobre vykonanej a dokončenej práce, ale i smútok, akoby sa lúčil so svojou rodinou... Zostávajú nám však našťastie reprízy, v ktorých môžeme všetci spolu znovu prežívať tento príbeh. Musím povedať, že pociťujem medzi nami veľkú súhru a podľa môjho názoru niet v tejto inscenácii slabého výkonu.

Vaším domovským divadlom je bratislavská Astorka, no hosťovanie mimo jej scény nie je pre vás žiadna zvláštnosť. Pravidelne hrávate tiež na javiskách pražských divadiel. V akých hrách, aké postavy sú vám blízke a aké vám režiséri ponúkajú?

- Z ponúk si vyberám. Hosťujem okrem Divadla Aréna v Bratislave aj v pražskej umeleckej kaviarni Café Teatr Čierna labuť v inscenácii Štepkovej hry Slovensko – české tango. S režisérom Ivanom Balaďom sme sa k hre vrátili po tridsiatich rokoch. Minulý rok sme derniérovali tragikomédiu Neila Simona Sklenka sherry v pražskom Divadle na Jezerce, ktoré vedie Jan Hrušínský. Hra je na Slovensku známa pod titulom Perníková bábika a naštudoval ju s nami Juraj Herz. Okrem Prahy chodievam aj do brnenského Hadivadla, kde hrám postavu psychiatričky v zaujímavej autorskej hre Luboša Baláka Bohnice aneb Člověče, nezlob se. Zaujal ma nielen text, ale tiež to, že mám možnosť účinkovať so starými kamarátmi, ktorí Hadivadlo zakladali a aj s mojimi milovanými žiakmi, režisérom Mariánom Amslerom a hercom Mariánom Chalánym. Okrem krásnych predstavení v materskej Astorke, ako sú Pred odchodom na odpočinok Thomasa Bernharda alebo Tichý dom režiséra Silvestra Lavríka, hrám v zaujímavej hre izraelskej autorky Hadar Galron Mikve. Bratislavské Divadlo Aréna ju uviedlo v réžii Michala Dočekala z pražského Národného divadla.

V Čechách vás často obsadzujú filmoví režiséri do svojich filmov, ste laureátkou populárneho ocenenia Český lev 2001 za postavu vo filme Divoké včely, nominovali vás tiež za Venkovského učiteľa roku 2009. V tomto ročníku ste medzi nominovanými na túto prestížnu a populárnu cenu opäť. Ocitli ste sa v tejto prestížnej spoločnosti spolu s ďalšími deviatimi Slovákmi, vrátane režiséra Juraja Herza. V jeho dráme Habermannov mlyn hráte postavu, ktorá neunikla pozornosti kritiky. Viete povedať, prečo to v českej kinematografii ide s filmami ako na bežiacom páse aj s úspechmi a u nás na Slovensku je pôvodný hraný film doslova popoluškou?

- Je to pre mňa veľmi bolestné, že sa na Slovensku nakrúca hriešne málo. Pátrať po príčinách by si žiadalo obsiahlu a hlbokú analýzu a ja nie som na to kompetentná. Veľmi krátko vyjadrím svoj pocit – nedostatok dobrých scenárov a málo peňazí zo štátnych fondov, v neposlednom rade i málo funkčných produkčných spoločností. Ale situácia sa vraj zlepšuje. Čo sa týka dokumentárnych filmov, máme nesmierne šikovných režisérov, ktorí žnú zaslúžené úspechy i v zahraničí. Možno je to tým, že vyšli z tvorivej dielne nášho vynikajúceho režiséra profesora Dušana Hanáka. Je pravda, že za posledné roky mám za sebou veľkú úrodu českých filmov, ale veľmi ma teší, že viaceré z nich sú česko-slovenské. Či to bol Prežiť svoj život režiséra Jana Švankmajera, kde okrem mňa hrali ďalší slovenskí herci, alebo Habernannov mlyn Juraja Herza či film Hodinu nevieš Dana Svátka. Na doplnenie spomeniem citlivý osobný film režisérky Alice Nellis Mamas&Papas, kde som si zahrala českú veľvyslankyňu slovenského pôvodu v nemenovanej africkej krajine. Viaceré z filmov majú nominácie na tohtoročného Českého leva a do kín na Slovensku ešte len prichádzajú.

Prednedávnom v Bratislave krstili publikáciu Elixír smiechu o hereckom rode Kronerovcov. Teatrologička Zuzana Bakošová-Hlavenková v nej predstavuje vášho otca Jozefa Kronera s mamou Teréziou Hurbanovou-Kronerovou, vás - ich dcéru Zuzanu a synovca Jána Kronera z pohľadu talentu pre humor. Aký druh „srandy“ je blízky vám osobne, čo vás rozosmeje, pobaví, poteší? Podedili ste v tomto smere talent po rodičoch, dá sa vystopovať čo po otcovi a čo po mame?

- Po mamičke som, myslím, zdedila veľkú dávku optimizmu a chuti do života, po otcovi určite veľký zmysel pre humor, ktorý som vo svojom živote dotiahla možno až po lásku k čiernemu humoru. Musím sa priznať, že ma občas pochytia aj krátke záchvaty smutnej nálady, čo je možno tiež dedičstvo po otcovi. Tento herec, ktorého všetci vnímali ako „skotačivého“ komika, bol vlastne smutný klaun. Pamätám sa, ako občas podliehal malomyseľnosti a smútku, ale stačilo stretnutie s nejakým milým neznámym na ulici, ktorý mu poďakoval za krásnu filmovú postavu, a otec sa vrátil domov radostný a optimistický. Hoci odbornú kritiku samozrejme vždy rešpektoval, priazeň svojho publika si, tuším, vážil viac… Ako divák milujem humor múdry a inteligentný, moje lásky sú Werich a Voskovec, Horníček a najmä Lasica a Satinský, ktorých môj otec už dávno nazval filozofickí klauni. No a ako herečka dávam prednosť komédiám, ktoré skrývajú hlbší obsah, prípadne i tragiku. Cítim, že mojou bytostnou doménou je tragikomédia. Tak je to napokon i v živote...

ZUZANA KRONEROVÁ

Herečka Zuzana Kronerová patrí k najvýraznejším hereckým osobnostiam slovenského kultúrneho života. Obsadzujú ju nároční filmoví režiséri, hrá v ich filmoch i na javiskách viacerých divadiel na Slovensku i v Čechách. Herecky neprehliadnuteľnou ju robí nekonvenčný spôsob stvárňovania vzťahov na javisku a na filmovom plátne. V jej podaní je typický šťavnatý, farbistý humor, rovnako výrazné sú jej herecké polohy na hrane tragikomiky postáv. Vo svojom domovskom Divadle Astorka Korzo´90 je za stvárnené postavy nositeľkou viacerých významných ocenení. Slovenský literárny fond udelil roku 2008 svoju výročnú cenu Zuzane Kronerovej za vytvorenie postavy matky v inscenácii Zlomatka. Za túto úlohu bola tiež nominovaná na Dosky v kategórii najlepší ženský herecký výkon. Ďalšiu výročnú cenu Litfondu získala roku 2006 za postavu Viery vo významnej divadelnej inscenácii hry Thomasa Bernharda Pred odchodom na odpočinok. Cenu kritiky za najlepší ženský herecký výkon Dosky 1997 získala za postavu Matky v rovnomennej inscenácii... V posledných rokoch získava v Čechách pravidelne nominácie na prestížnu cenu Český lev, ktorú už roku 2001 získala za svoju postavu vo filme Divoké včely.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa mení dynamika firiem?
  2. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  3. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  4. Zázračná hranica kilometrov, po ktorej sa vám elektromobil neoplatí
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  4. Začíname prikrmovať: Ako vybrať detskú ovocnú výživu?
  5. Arónia: Spoznajte jej zázračné účinky na zdravie, chutné recepty
  6. Po Slovensku na motorke
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 23 961
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 13 789
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 12 754
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 10 834
  5. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 9 626
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 8 656
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 329
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 7 012
  9. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 5 253
  10. Po Slovensku na motorke 5 216
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Plánované operácie sa rozbehli aj v Univerzitnej nemocnice v Martine.

Aktuálne najviac pacientov čaká na ortopedické operácie. V Univerzitnej nemocnici Martin sa zoznam čakateľov na výmenu bedrového kĺbu aktuálne šplhá k číslu deväťsto.


9 h
Prvoligový tím HK Martin sa postupne profiluje.

Tím HK Martin postupne formuje káder na novú sezónu.


6 h
Hodina slovenčiny v kúpeľnom parku v Turčianskych Tepliciach.

Pribúdajú svadby i rodinné oslavy.


9 h

Pozrite si MY športujeme.


9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

K príčine smrti sa vyjadria, až keď budú k dispozícii laboratórne výsledky. Predbežne to s očkovaním nesúvislo.


15. jún

Predškoláka musel previezť vrtuľník.


7 h

Zrazená osoba utrpela doposiaľ nezistené zranenia.


SITA 22 h

Varil v michelinských reštauráciách, aj pre arabského princa. Teraz sa usadil v Nitre, v hoteli Capital na Farskej ulici, a buduje si tu kuchyňu presne podľa svojich predstáv.


re 14. jún

Už ste čítali?