Napriek tomu, že sme až do minulej nedele ani raz počas celej sezóny neboli pod čiarou, tak ôsmu priečku sme nakoniec neudržali. Žiaľ, či si to chceme priznať alebo nie, je to zrejme spravodlivé vyústenie toho, čo sa v klube počas celého ročníka dialo. „Vojna" s časťou fanúšikov pre výšku vstupného, necitlivá zmena názvu, neúmerné príchody a odchody hráčov, pričasté zmeny na trénerskom poste a v neposlednom rade i nedostatok peňazí sa podpísali pod nelichotivý konečný výsledok. Chýbal pokoj na prácu, všade bolo veľa stresu a občas aj bezradnosti...
Život však nekončí. Neúspech treba zanalyzovať, poučiť sa z chýb a ísť ďalej. Hokej je v Turci jednotkou, tak mu pomôžme a neotáčajme sa mu v ťažkých chvíľach chrbtom. To si nezaslúži.
