MARTIN. Tieto garancie chýbali Jazykovej škole pri ZŠ A. Dubčeka v Martine. Preto ju komisia kultúry, školstva a vzdelávania pri martinskom MsZ už po tretíkrát neodporučila zaradiť do siete škôl a školských zariadení.
Opakované žiadosti školy majú akceptovateľný cieľ. Škola sa formuje ako otvorená inštitúcia pre celú komunitu martinského sídliska Sever a jej zámerom je poskytnúť nielen svojim žiakom, ale aj žiakom iných škôl a dospelým, vhodné podmienky aj na výučbu cudzích jazykov. Tento cieľ je v súlade aj s koncepciou škôl a školských zariadení v Martine, ktorá predpokladá, že žiaci musia ovládať anglický a ešte jeden ďalších cudzí jazyk a vedieť ich používať.
„Zriadením jazykovej školy by sa rozšírili podmienky jazykovej prípravy a zdokonaľovanie nadaných žiakov v štúdiu cudzích jazykov,“ tvrdí Oľga Potašová, riaditeľka ZŠ A. Dubčeka na Ulici budovateľov v Martine, ktorá je presvedčená o tom, že zriadenie jazykovej školy zlepší aj pozíciu školy v konkurenčnom prostredí martinských škôl a bude mať vplyv aj na spoluprácu so zahraničím, ktorej sa „budovateľka“ už dlhé roky aktívne venuje.
„V poslednom čase sme svedkami toho, že rodičia vyhľadávajú pre svoje deti možnosti ako doplniť či rozšíriť jazykové vzdelanie poskytované školou. A najvyšší stupeň garancie kvality ich vzdelávania je v školských zariadeniach zriadených samosprávami,“ komentuje riaditeľka v materiáli obhajujúcom zriadenie jazykovej školy, v ktorej sa má vyučovať anglický, nemecký, francúzsky a ruský jazyk.
Problémom pre komisiu bolo najmä to, že v jazykovej škole majú učiť tí istí učitelia, ktorí vyučujú aj v škole. „Ak nedokážu stopercentne jazykovo žiakov vybaviť na bežných hodinách, prečo to majú zvládať po vyučovaní? Aká je ich motivácia v škole, keď plánujú zaostávajúcich žiakov doučovať v kurzoch, ale už aj za peniaze ich rodičov?“ to boli najčastejšie otázky, ktoré si členovia komisie opakovane kládli pri každom z troch pokusov školy legalizovať na pôde mestskej školy ďalšie jazykové kurzy.
Fakt, že ide „len“ o kurzy bol ďalším z dôvodov, prečo komisia nevyslala škole pozitívne odporučenie.
„To, že niektorí zo žiakov prichádzajú na stredné školy lepšie jazykovo vybavení, nie je už dnes len zásluha učiteľov v základných školách,“ povedal riaditeľ Osemročného gymnázia Jozefa Lettricha v Martine Igor Libo. „Je to vo veľkej miere zásluha rodičov, ktorí posielajú svoje deti do jazykových škôl končiacich spravidla nie certifikátom o absolvovaní ale rovno štátnou skúškou.“ Naznačoval tým, že v Martine sa organizovanie jazykových kurzov stalo dobrým biznisom, ale bez záruky, že žiaka vybavia takou kvalitou vzdelania, ktoré mu prípadne v budúcnosti otvorí možnosti štúdia aj v zahraničí.
Ekonomický odbor Mestského úradu v Martine podložil žiadosť školy odporúčacím stanoviskom. Vypracovala ho vedúca ekonomického odboru Vlasta Grajciarová a okrem iného sa v ňom uvádza, že zriadenie školy nebude mať dopad na rozpočet mesta, bude si nárokovať len na finančné prostriedky vyplývajúce z normatívu na žiaka, a to od januára budúceho roku. Momentálne predstavujú 25,54 eur na žiaka. Zvyšok nákladov na fungovanie má jazyková škola pokryť zo zápisného, poplatku za vstupný test a zo školného pre žiakov a dospelých. Výška týchto poplatkov ešte nie je známa.
Fakt, že zriadenie jazykovej školy komisia kultúry, školstva a vzdelávania neodporučila, neznamená, že o nej nebude rokovať mestské zastupiteľstvo. Až to rozhodne, či na mape školského vzdelávania pribudne od 1. septembra tohto roku ďalšia jazyková škola.
Autor: V.Legerská
