Koľko jazykov vieš, toľko peňazí dostaneš

Nikto dnes nespochybňuje, že študovať cudzie jazyky treba. Otázkou je, kde, aké sú garancie tohto štúdia a aký všeobecne akceptovateľný doklad škola o výsledku štúdia poslucháčovi dá.

ZŠ Alexandra Dubčeka. Vo svojom servise chce mať aj jazykovú školu.ZŠ Alexandra Dubčeka. Vo svojom servise chce mať aj jazykovú školu. (Zdroj: V.LEGERSKÁ)

MARTIN. Tieto garancie chýbali Jazykovej škole pri ZŠ A. Dubčeka v Martine. Preto ju komisia kultúry, školstva a vzdelávania pri martinskom MsZ už po tretíkrát neodporučila zaradiť do siete škôl a školských zariadení.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Opakované žiadosti školy majú akceptovateľný cieľ. Škola sa formuje ako otvorená inštitúcia pre celú komunitu martinského sídliska Sever a jej zámerom je poskytnúť nielen svojim žiakom, ale aj žiakom iných škôl a dospelým, vhodné podmienky aj na výučbu cudzích jazykov. Tento cieľ je v súlade aj s koncepciou škôl a školských zariadení v Martine, ktorá predpokladá, že žiaci musia ovládať anglický a ešte jeden ďalších cudzí jazyk a vedieť ich používať.

SkryťVypnúť reklamu

„Zriadením jazykovej školy by sa rozšírili podmienky jazykovej prípravy a zdokonaľovanie nadaných žiakov v štúdiu cudzích jazykov,“ tvrdí Oľga Potašová, riaditeľka ZŠ A. Dubčeka na Ulici budovateľov v Martine, ktorá je presvedčená o tom, že zriadenie jazykovej školy zlepší aj pozíciu školy v konkurenčnom prostredí martinských škôl a bude mať vplyv aj na spoluprácu so zahraničím, ktorej sa „budovateľka“ už dlhé roky aktívne venuje.

„V poslednom čase sme svedkami toho, že rodičia vyhľadávajú pre svoje deti možnosti ako doplniť či rozšíriť jazykové vzdelanie poskytované školou. A najvyšší stupeň garancie kvality ich vzdelávania je v školských zariadeniach zriadených samosprávami,“ komentuje riaditeľka v materiáli obhajujúcom zriadenie jazykovej školy, v ktorej sa má vyučovať anglický, nemecký, francúzsky a ruský jazyk.

SkryťVypnúť reklamu

Problémom pre komisiu bolo najmä to, že v jazykovej škole majú učiť tí istí učitelia, ktorí vyučujú aj v škole. „Ak nedokážu stopercentne jazykovo žiakov vybaviť na bežných hodinách, prečo to majú zvládať po vyučovaní? Aká je ich motivácia v škole, keď plánujú zaostávajúcich žiakov doučovať v kurzoch, ale už aj za peniaze ich rodičov?“ to boli najčastejšie otázky, ktoré si členovia komisie opakovane kládli pri každom z troch pokusov školy legalizovať na pôde mestskej školy ďalšie jazykové kurzy.

Fakt, že ide „len“ o kurzy bol ďalším z dôvodov, prečo komisia nevyslala škole pozitívne odporučenie.

„To, že niektorí zo žiakov prichádzajú na stredné školy lepšie jazykovo vybavení, nie je už dnes len zásluha učiteľov v základných školách,“ povedal riaditeľ Osemročného gymnázia Jozefa Lettricha v Martine Igor Libo. „Je to vo veľkej miere zásluha rodičov, ktorí posielajú svoje deti do jazykových škôl končiacich spravidla nie certifikátom o absolvovaní ale rovno štátnou skúškou.“ Naznačoval tým, že v Martine sa organizovanie jazykových kurzov stalo dobrým biznisom, ale bez záruky, že žiaka vybavia takou kvalitou vzdelania, ktoré mu prípadne v budúcnosti otvorí možnosti štúdia aj v zahraničí.

SkryťVypnúť reklamu

Ekonomický odbor Mestského úradu v Martine podložil žiadosť školy odporúčacím stanoviskom. Vypracovala ho vedúca ekonomického odboru Vlasta Grajciarová a okrem iného sa v ňom uvádza, že zriadenie školy nebude mať dopad na rozpočet mesta, bude si nárokovať len na finančné prostriedky vyplývajúce z normatívu na žiaka, a to od januára budúceho roku. Momentálne predstavujú 25,54 eur na žiaka. Zvyšok nákladov na fungovanie má jazyková škola pokryť zo zápisného, poplatku za vstupný test a zo školného pre žiakov a dospelých. Výška týchto poplatkov ešte nie je známa.

Fakt, že zriadenie jazykovej školy komisia kultúry, školstva a vzdelávania neodporučila, neznamená, že o nej nebude rokovať mestské zastupiteľstvo. Až to rozhodne, či na mape školského vzdelávania pribudne od 1. septembra tohto roku ďalšia jazyková škola.

Autor: V.Legerská

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Turiec

Komerčné články

  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  3. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  4. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  5. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  6. Plátené tašky a opakované použitie
  7. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  8. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny
  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Čo vám hrozí, keď si neliečite alergiu
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  4. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  5. Oslava ako v Hollywoode: Kaufland má narodeniny, pozýva aj vás
  6. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  7. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  8. Sigord – les, kde sa stretáva zodpovedné hospodárenie s turizmom
  1. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku 15 347
  2. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny 5 071
  3. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy 4 758
  4. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor 4 533
  5. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí 3 846
  6. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť 3 764
  7. Plátené tašky a opakované použitie 3 342
  8. Iónske alebo Dodekanské ostrovy? Grécke leto má stovky tvárí 2 932
  1. Viktor Pamula: Prínosy členstva v NATO- výklad a výťah z knihy
  2. Miroslav Kollár: Prečo nechce pravica stavať premiéra?
  3. Štefan Šturdzík: Špinavosti v PPA a ich bagatelizovanie.
  4. Věra Tepličková: Viete, kto sú Machaláni?
  5. Dagmar Szabó: Čo sa deje po odobratí dieťaťa v zahraničí?
  6. Milan Resutík: NA ZAČIATOK
  7. Marian Filčík: Konečné riešenie kultúrno-etickej otázky
  8. Dušan Piršel: Zdravotníctvo sa má dobre – len zdravie občanov je na tom horšie.
  1. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 25 260
  2. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 12 541
  3. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 11 925
  4. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 11 895
  5. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 10 908
  6. Martin Fronk: Zabudnuté kúpele ožili: Ako dobrovoľníci premenili ruinu na lesný raj 7 131
  7. Rado Surovka: Judáš vstal z mŕtvych a podal ruku Ficovi 5 238
  8. Rastislav Puchala: Ficov budapeštiansky pride 4 704
  1. Věra Tepličková: Viete, kto sú Machaláni?
  2. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  3. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  4. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  5. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  6. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  7. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
  8. Věra Tepličková: Šok v Bratislave (voľné pokračovanie Šoku v Levoči)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Staré kvetináče oživili farebné trvalky.

Pri kvetináčoch bude bezplatná burza rastlín.


Keď si sadnete do vlakovej jednotky Panter, cítite sa ako doma v obývačke.


Na obrázku sú koľajnice. Zbadáte ich?

Obľúbená atrakcia získala dlhovekosť.


Radi by ste si „štrngli“ s priateľmi na oslave, no alkohol nie je vaša ideálna voľba?


  1. Viktor Pamula: Prínosy členstva v NATO- výklad a výťah z knihy
  2. Miroslav Kollár: Prečo nechce pravica stavať premiéra?
  3. Štefan Šturdzík: Špinavosti v PPA a ich bagatelizovanie.
  4. Věra Tepličková: Viete, kto sú Machaláni?
  5. Dagmar Szabó: Čo sa deje po odobratí dieťaťa v zahraničí?
  6. Milan Resutík: NA ZAČIATOK
  7. Marian Filčík: Konečné riešenie kultúrno-etickej otázky
  8. Dušan Piršel: Zdravotníctvo sa má dobre – len zdravie občanov je na tom horšie.
  1. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 25 260
  2. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 12 541
  3. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 11 925
  4. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 11 895
  5. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 10 908
  6. Martin Fronk: Zabudnuté kúpele ožili: Ako dobrovoľníci premenili ruinu na lesný raj 7 131
  7. Rado Surovka: Judáš vstal z mŕtvych a podal ruku Ficovi 5 238
  8. Rastislav Puchala: Ficov budapeštiansky pride 4 704
  1. Věra Tepličková: Viete, kto sú Machaláni?
  2. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  3. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  4. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  5. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  6. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  7. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
  8. Věra Tepličková: Šok v Bratislave (voľné pokračovanie Šoku v Levoči)

Už ste čítali?