V akom stave ste prebrali Maticu?
- Najpravdivejšiu odpoveď na túto otázku vám asi dajú ľudia z ulice. Mnohí ani nevedia, čo Matica je, čo robí a na čo ju tu treba. Vedia to ľudia z vidieka, ktorí pracujú v jej prospech mnohokrát aj bez prostriedkov. Jednoducho, našiel som Maticu v stave niekoľko minút pred dvanástou.
Nie po dvanástej, pred dvanástou?
- Pred. Ešte stále sa dá v práci oprieť o mnohých ľudí. Napríklad o mladých matičiarov z východu i severu Slovenska, ale aj z okolia Komárna. A potom je tu mnoho ľudí zo staršej a strednej generácie, ktorí si pamätajú Maticu polovice dvadsiateho storočia...
Ako hodnotíte finančný či personálny stav Matice?
- Pravda je taká, že nebyť zmeny vo vedení, štát by zrejme v tomto roku neprispel na jej činnosť ani centom. Ručička by sa blížila k dvanástke. Pokiaľ ide o tie smutné kauzy spojené s Nadáciou Matice slovenskej, Národným pokladom či podielovým družstvom, ktoré verejnosť pozná, nerozoberám to rád. Ale musím to urobiť, aby ľudia pochopili, že mi úprimne ide o to, aby sa Matica očistila od minulosti. Keby neboli, finančná kondícia Matice je primeraná dobe, ktorú žijeme.
A ľudia?
- Práve teraz, keď robíme tento rozhovor, má v Bratislave tlačovú besedu pán Markuš. Sám som zvedavý, čo tam hovorí. A sú tam aj niektorí pracovníci Matice. To sú tie personálne problémy. Ľudia akoby nechápali, že mojím zámerom nie je tejto inštitúcii škodiť, ale pomôcť ju ozdraviť. Som naozaj presvedčený o tom, že Matica by nemala zjednocovať len Slovákov doma či v zahraničí, ale všetkých občanov. Také poslanie v našej spoločnosti nikto nemá. Aj cirkví, aj politických strán, aj odborových zväzov máme niekoľko, no len Matica môže zastupovať všetkých. Chcel by som to dokázať.
Tá tlačovka je privátnym rozhodnutím pána Markuša? Existuje ešte nejaké jeho prepojenie na terajšiu činnosť Matice?
- Nemá žiadne poverenie, aby v mene Matice vystupoval. Už na prvom rokovaní výboru po valnom zhromaždení som ho požiadal o vymazanie názvu Matice slovenskej zo subjektov, ktoré sú spojené s jeho menom a známymi finančnými kauzami. Neurobil to. Mám v pláne kroky, aby sa tak stalo rozhodnutím iných orgánov.
Martinu sa Matica odcudzila. Možno to bolo aj preto, lebo v ostatných dvoch desaťročiach sa stále viedli polemiky o tom, kde má vlastne sídlo...
- Matica sídli v Martine. To platí. Matičiari ale môžu pracovať v Bratislave, v domoch Matice na celom území Slovenska. Niektoré pracoviská majú ľudí v Martine i Bratislave – napríklad redakcie matičných titulov, historické ústavy... Aj moja pracovná náplň je v mnohom spojená s hlavným mestom.
Bude sa niektorý z ústavov sťahovať z Bratislavy do Martina?
- Áno. Obidva ústavy – Slovenský historický ústav a Krajanské múzeum. Sídlo budú mať v Martine, ale pracovníkov v obidvoch mestách. Martin je kultúrnym centrom Slovákov, tie ústavy tu patria.
Dlho ste zberali odvahu kandidovať na post predsedu Matice slovenskej?
- Presvedčili ma mladí matičiari z východu. Tvrdili mi, že ak nedôjde k zmene vedenia, založia si svoju Maticu.
Verili ste, že budete vo voľbách úspešný?
- Veril som tomu. Zmenu chceli ľudia na Slovensku, ale nechceli ju funkcionári v Martine. Analyzoval som si to. Zo štyristo účastníkov valného zhromaždenia bolo 240 matičiarov z terénu, zvyšok tvorili zamestnanci Matice a matičných domov. Dostal som 52,8 percenta hlasov, čo kopíruje tento pomer. Môj predchodca robil všetko preto, aby mal podporu zamestnancov. Ja považujem fakt, že členmi výboru sú aj riadiaci pracovníci z ústredia, za chybu. Veď hlasujú o úlohách, ktoré majú plniť... Aj šéf dozorného výboru je zamestnancom Matice. Nedivme sa preto, že sa dopracovala k známym finančným problémom. Teraz nemyslím na konkrétne mená, ale na princíp. To musíme zmeniť.
Poznáte dobre pána Markuša?
- Tykáme si.
Sledovali ste jeho prácu?
- Áno. Určite. V prvých rokoch na poste predsedu sa správal ako lev, potom som hovoril, že aj levy starnú.
Prečo sa za tie roky nenašla v Matici slovenskej sila prelomiť vládnutie jedného muža?
- Lebo to všetko bolo takto zorganizované s pomocou stanov. Podľa nich napríklad výbor hlasoval o množstve nepodstatných detailov, ale nie o takých dôležitých veciach, ako sú presuny majetku. A takýchto príkladov je omnoho viac.
Čisto hypoteticky. Keby sa neprevalili problémy s financiami, tak sa na poste predsedu sa ani pri ostatnom valnom zhromaždení nič nezmení?
- Je to možné.
Tie peniaze, o ktorých hovoríme, sú nenávratne preč?
- Ťažko sa mi k tomu vyjadruje. Za seba môžem povedať, že urobím všetko preto, aby to tak nebolo, aby sa aspoň niečo vrátilo do majetku Matice. Uvažujem o založení Fondu sv. Jána Almužníka, do ktorého by mohli prispievať anonymní aj neanonymní darcovia. Riadila by ho správna rada s tým, že raz ročne by sme verejnosť oboznámili, ako sme peniaze použili. Okrem aktivít Matice by sme z neho mohli pomáhať aj ľuďom, ktorí v dôsledku nedávnych matičných finančných káuz prišli o značnú časť svojho majetku.
Budete podávať trestné oznámenie na Markuša?
- Vnútorný audit v Matici už máme za sebou, prezentovali sme jeho výsledky. Niektoré veci si preveríme, a potom sa rozhodneme.
Povráva sa, že pán Markuš vlastní podstatnú čas Neografie. Je to pravda?
- Osemdesiatsedem percent akcií v Neografii vlastní Matica slovenská a uvažujeme o kúpe ďalších účastín. Markuš už nie je predsedom dozornej rady, teraz som ním ja. To znamená, že Markuš Neografiu nevlastní.
Koľko financií z nej Matica ročne dostáva?
- Necelý milión eur. Využívame ich na činnosť.
Odhliadnuc od problémov s financiami, aké chyby svojmu predchodcovi vyčítate?
- Nebudem hovoriť len za seba. Po novom roku som zvolal ľudí a dal som im niekoľko anketových otázok. Týkali sa problémov Matice, ich príčin, východísk z nich. Zhodli sme sa na tom, že zamrzla v konkrétnej práci na úrovni konca 19. storočia. Táto inštitúcia sa nerozvíjala, ale konzervovala. Môj predchodca napríklad nemal v pracovni nainštalovaný internet.
Už ste to napravili?
- Samozrejme. A ideme ďalej. Pripravujeme internetové matičné noviny s dennou aktualizáciou, konto Matice na Facebooku, internetovú televíziu, zmena sa pripravuje aj v Slovenských národných novinách. Komunikácia je potrebná. Ľudí na zmiešanom území netrápi jazyk, ale to, že nemajú prácu, že jazdia po rozbitých cestách. Majú rovnaké praktické starosti ako aj zvyšok Slovenska, ale o týchto starostiach nikto nehovorí. Na internete budú o tom môcť diskutovať. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že moji predchodcovia Maticu formovali ako elitnú predstaviteľku silných vlastencov. A čo ostatní Slováci? Aj ja som vlastenec a tiež som rád, že máme svoju republiku. Mali by sme sa ale snažiť, aby sme sa v nej ako vlastenci cítili prirodzene.
Ako sa v tom môže Matica angažovať?
- Rôzne. Chcel by som dosiahnuť tri veci – získať mladých, robiť aktivity, ktoré oslovia aj iných, nielen matičiarov a dať nový rozmer poznávaniu dejín, a to aj ich detabuizovaním. Ale aj inak ako len vydávaním kníh. V kancelárii som ich našiel kopy. Aj z matičnej produkcie, aj také, ktoré nikto nikdy nečítal. Štúdia dejín sa treba zmocňovať aktívne, napríklad aj cez eseje. Už som hovoril s rektormi niektorých vysokých škôl, máme aj témy pre mladých ľudí a zorganizujeme súťaž. Najlepších oceníme na národných dňoch v Martine. Predstavujem si ich ako niekoľkodňové podujatie, ktoré vyplnia programy pre rôzny vek, oceníme na nich ľudí, ktorí boli úspešní v rôznych kultúrnych aktivitách, ale oceníme aj slovenský podnik, ktorý má úspechy vo vzdelanostnej ekonomike.
Po Martine sa hovorí, že v Matici plynie čas tristokrát pomalšie ako všade okolo. Vnímate to tak?
- Snažím sa o objektívny pohľad. Ja sám rýchlo konám a mnohí mi nestačia, to vidím. Ale to neznamená, že sa tu nepracuje. No treba tiež povedať, že je tu veľa riadiacich pracovníkov, ktorí akoby ani nikoho neriadili. Preto pripravujem zmenu organizačnej štruktúry a pracovných náplní.
Ako si predstavujete spoluprácu s martinskou radnicou?
- Primátor by mal byť členom výboru a čestným podpredsedom Matice slovenskej. Tým je daný aj rozsah spolupráce.
Čo môže Matica ponúknuť Martinčanom?
- Napríklad kvalitné kultúrne podujatia. Jedno sme mali krátko po novom roku – koncert v evanjelickom kostole. Vystúpili Dalibor Karvay, Daniel Buranovský a Ján Babjak. Záujemcov bolo toľko, že sa do chrámu nezmestili. V pláne máme zorganizovať mnohé ďalšie.
Aké sú dnes vzťahy Matice a Slovenskej národnej knižnice. Martinčania si ešte pamätajú výmeny zámkov, prieky so sťahovaním sídla z Hostihory do druhej budovy... Napriek vážnosti situácie to verejnosť nevnímala pozitívne...
- To je za nami. O knihy sa má starať štátna inštitúcia, vie to robiť lepšie. Knihy, ktoré Slovenskej národnej knižnici darovala Matica, budú označené ako jej dar. Dohodli sme sa na tom. A dohodli sme sa aj na rekonštrukcii prvej budovy Matice slovenskej, kde je dnes Slovenské národné literárne múzeum.
Koľko členov má dnes Matica slovenská?
- Neviem. A nevedia to ani tu, v Matici. Ale chcem, aby nás bolo stotisíc.
Viete si predstaviť, aby Matica fungovala bez štátnej podpory?
- Áno a budem sa usilovať o to, aby sme boli finančne nezávislí. Ak by môj predchodca nestratil značnú časť matičného majetku, boli by sme k tomu veľmi blízko. Myslím, žeby Matica mohla podnikať – napríklad vo výrobe vlajok, búst, šití krojov a podobne.
Koľko volebných období chcete predsedať Matici?
- Chystám sa dve volebné obdobia, možno budeme uvažovať o štvorročných. Za ten čas by sme mohli rozbehnúť veci tak, aby druhí v nich vedeli pokračovať. Dvadsať rokov v jednej kancelárii sedieť nebudem. Okrem iného je to aj nehygienické.
Autor: V.Legerská
