Po odchode z verejnej funkcie má exstarosta právo vrátiť sa do svojho predošlého zamestnania. Mnohí sa však vrátiť nemajú kam. Trebostovský starosta Ivan Hašto či krpeliansky Pavol Olšovský sú bez práce, avšak dlho vraj bez nej neostanú.
Medzi exstarostami je však veľa takých, ktorí odišli do dôchodku, niektorí si po odchode z funkcie plnia dokonca svoje sny.
Olšovský využije drevárske remeslo
Ivan Hašto s Pavlom Olšovským sú síce bez práce, nevidia to však čierno. Možnosti i poznatky sa im po niekoľkých rokoch na čele obcí rozšírili.
„Ako starosta som robil niekoľko projektov, vyznám sa v majetkovo-právnych záležitostiach," vyzdvihol jednu z devíz Pavol Olšovský, ktoré získal za dvanásť rokov vo funkcii starostu. Napriek tomu chce ostať verný svojmu remeslu. Keďže turianska Drevina, kde pracoval predtým, zanikla, rozmýšľa nad vlastným podnikaním. „Som strojár – drevár. Podnikal som už v minulosti, možno sa k tomu vrátim," uvažuje.
Doháňajú, čo doma zanedbali
Ivan Hašto nastupoval pred štrnástimi rokmi na čelo Trebostova z pozície správca sietí v kováčni, ktorá už zanikla. Z obecného úradu odišiel bohatší aj o titul inžiniera. Počas starostovania si urobil vysokú školu elektrotechnickú, s ktorou na úrade práce dlho neostane. „Bol som starostom štrnásť rokov a už som ani nechcel kandidovať, ale nechal som sa prehovoriť. Viem, že raz by ma zvoliť nemuseli. Bál som sa, že by to bolo príliš neskoro na to, aby som si hľadal prácu. Radšej som to vzdal v mladšom veku, kým mám ešte nejaké možnosti," vysvetlil Ivan Hašto, ktorý už dostal i niekoľko pracovných ponúk.
„Niektoré som odmietol. Neboli trvalé. Hľadám dlhodobú prácu." Ako prezradil, takúto už vo výhľade má. Špecifikovať bližšie ju však nechcel.
Obaja bývalí richtári však čas strávený doma prijímajú i s nadšením. Priznali, že obaja oddychujú a doma doháňajú to, čo roky na starostovskej stoličke zanedbali.
Lichner sa vrátil k poľnohospodárstvu
Ľubomír Lichner zo Slovenského Pravna mal s návratom do predošlého zamestnania viac šťastia. V poľnohospodárskom družstve Turiec agro naňho s pôvodnou funkciou mechanizátora počkali. Ako povedal, jeho návrat bol plynulý, nemusí sa zaúčať ničomu novému.
„Ja som sa ako poľnohospodár narodil. So svojimi kolegami, ktorí tu pracujú doposiaľ, som bol stále v kontakte a z diaľky som sledoval ich prácu, takže nič som nepozabúdal," povedal Ľubomír Lichner, ktorý na obecnom úrade strávil osem rokov.
Švehlová si otvorí dámsku kaviareň
Pre starostku Dolného Kalníka Máriu Švehlovú, ktorá sa vrátila k dievčenskému priezvisku Kmetíková, sa vytvoril priestor pre splnenie sna. V posledných voľbách do samosprávy už ani nekandidovala. Už vtedy nosila v hlave dlhoročný plán, v ktorom uplatnila svoju dovtedajšiu profesiu organizátorky promo akcií, odborníčky na biznis protokol a etiketu. Chce si otvoriť blízko martinského centra kaviareň, a to špecifickú.
„Bude to dámsky klub, v ktorom sa budú stretávať ženy, ktoré nemali možnosti chodiť do spoločnosti, a budú sa venovať rôznym aktivitám. Budem v nej robiť výchovno-vzdelávacie programy, prednášky, organizovať brušné tance, besedy so zaujímavými ľuďmi," opísala Mária Kmetíková.
Žirko začal študovať na univerzite
Viacerí starostovia si užívajú dôchodok. Niektorí z nich sa celkom od diania v obci nedištancujú a kandidovali za poslancov. Napríklad mošovský Ján Žirko i kľačianska Božena Jurečková sú svojim nástupcom stále k dispozícii, pomáhajú im.
Ako poslanci sú teraz „na druhej strane". „Je to vynikajúce, páči sa mi tento status. Konečne teraz môžem požadovať, nie plniť," zažartoval Ján Žirko. Po odchode z úradu má vraj oveľa viac času pre seba. Venuje sa lyžovaniu, veľa číta, začal dokonca študovať na univerzite tretieho veku na martinskej lekárskej fakulte. „Konečne mám čistejšiu hlavu, dobre spávam," chválil sa dlhé roky pôsobiaci starosta.
Autor: M. Dírerová
