B. Horecký: Pomáhajú mi najmä skúsenosti so žiakmi - fľakáčmi
Karikaturista, šéfredaktor detského časopisu Fľak, znovuzvolený poslanec MsZ, no predovšetkým pedagóg. Jeho karikatúry pozná celé Slovensko, no najviac oslovuje práve najmenších. Bruno Horecký.
Ste šéfredaktorom detského časopisu Fľak. Kedy ste prišli na nápad založiť detský časopis?
- Najprv sa narodil Jožko Fľak – super žiak. Tento komiksový strip vychádzal od roku 1992 v prílohe Pravdy vyše 8 rokov. Spolu išlo o približne 400 príbehov. Medzitým vznikol v ZŠ na Mudroňovej ulici v Martine školský časopis Fľak. V roku 1998 som sa stretol s bývalým spolužiakom - výtvarníkom Vilom Mruškovičom a rozhodli sme sa, že Fľak bude vychádzať celoslovensky. Odvtedy vyšlo 140 čísel „coolového mesačníka pre /zá/školákov.“
Čo treba, aby časopis pre deti vznikol a prežil?
- Predovšetkým chuť, myšlienku, odvahu, pracovitosť, vedomosti, zručnosť, ale aj peniaze...
Spolupracujete aj s detskými psychológmi? Čo myslíte, sú ich rady užitočné?
- Na problémy čitateľov odpovedá vo Fľaku psychologička Filoména Chuderová. Jej rady užitočné sú. Mne pomáhajú najmä pedagogické vedomosti a skúsenosti, hlavne tie so žiakmi-fľákačmi.
Na čom ste vyrastali vy? Čo vám chýba v dnešných časopisoch z toho, čo v nich mali deti v minulosti?
- V mojom detstve boli na Slovensku vzácnosťou komiksové časopisy, takže som si ich kupoval v zahraničí. Keďže ma bavil najmä kreslený humor, vyrastal som na Roháči (niekdajší humoristický týždenník – pozn. autorky) a komiksoch Rýchle šípy, Štvorlístok... Mrzí ma, že dnes sa opäť kdesi vyparil slovenský komiks pre deti a preto sa snažím vyplniť túto medzeru
Aké sú hlavné marketingové ťahy detských časopisov?
- U nás, ale najmä v zahraničí dávajú do časopisov rôzne prílohy, hračky a pod. Je to finančne náročné a takúto marketingovú stratégiu pre detských čitateľov zaznávam. Najdôležitejší je podľa mňa obsah časopisu a vzájomná komunikácia so čitateľmi a prispievateľmi.
Ako prispôsobujete časopis deťom 21. storočia? Neuvažovali ste nad jeho on-line podobou?
- Reagujeme na listy, e-maily a žiadosti čitateľov a podľa toho zostavujeme časopis. Čitatelia nás posúvajú ďalej, ideme teda s dobou. Zaraďujeme rubriky zo sveta techniky, počítačov, filmu, hudby, športu... Všetko je to popretkávané humorom, súťažami, testami, hlavolamami, komiksami, ale aj krátkymi literárnymi útvarmi - príbehmi, veršíkmi, hádankami a pod. Fľak má aj svoju webstránku a uvažujeme aj o ďalších on-line aktivitách pre našich fanúšikov.
Ústredná postavička časopisu Jožko Fľak, je záškolák. Nebojíte sa, že to deti bude inšpirovať opačne ako chcete?
- Jožko Fľak má práveže školu veľmi rád, lebo tam zažije denne veľa zábavy! Spomínam si, pred troma rokmi som nakreslil titulku, kde JF kaká na svoje vysvedčenie. Titulku rozobrali takmer všetkých celoslovenských médiách. Niektorí pedagógovia nepochopili, že mnohí žiaci sú stresovaní známkami v škole. Ale podľa mňa sú v živote oveľa dôležitejšie veci ako známky na vysvedčení, ktoré treba v pravej chvíli tiež brať aj s nadhľadom a humorom.
Zapájajú sa deti stále aktívne do tvorby časopisu? Nedospel medzitým Jožko Fľak? - Od začiatku vydávania sú spolutvorcami Fľaka aj jeho čitatelia. Príspevky nám posielajú najmä deti vo veku od 8 do 14 rokov, ale dostávame aj listy od ich rodičov, starých rodičov pedagógov, ktorí sú radi, že deti čítajú, píšu, premýšľajú, kreslia, posielajú príspevky, fotografie, zapájajú sa do súťaží... Fľak nikdy nevyrastie, vždy je medzi žiakmi, ktorí drú lavice základnej školy.
Ste pedagógom, poslancom i šéfredaktorom. Ako sa dajú naraz skĺbiť tieto pozície?
- Všetko sa dá, keď sa chce a je chuť. Všetky tieto tri posty mám rád a zároveň sú mojimi koníčkami aj preto ich zatiaľ dokážem navzájom skĺbiť.
Kreslíte karikatúry do časopisu Muscle&Fitness. Ako ste na tom so športom vy?
- Karikatúry a komiksy som kreslil do rôzne zameraných časopisov. Šport bol u mňa vždy na popredných miestach. Od malička som bol vedený k športu - futbal, plávanie, volejbal... Dnes si aspoň dvakrát týždenne zacvičím, zahrám si s partičkou volejbal, s rodinou pravidelne lyžujeme a v lete podnikáme cyklotúry po Turci. Šport je teda môj veľký relax. Ale kreslil som aj do Playboya a Tabu...
Kde okrem vtipov beriete inšpiráciu pre svoje karikatúry?
- V škole, na ulici, doma, v parlamente, v novinách, televízii, knihách...
A váš postoj k politickým karikatúram?
- Politickej satire som sa venoval hlavne na začiatku svojej tvorby - od novembrovej revolúcie 1989. Denne som glosoval našu politickú scénu vyše desať rokov, dnes som z nej trochu unavený, ale zabávam sa na nej stále. Doma mám niekoľko stoviek - tisícok kresieb na túto tému a mnohé z nich môžem použiť aj teraz a sú stále aktuálne... V politicko-satirickom temperovaní ma udržuje v súčasnosti aforista Julo Ondrej, s ktorým sme spoločne vytvorili už 5 knižiek písaných a kreslených aforizmov. Ale v súčasnosti ma kresebne vyťažuje Fľak a Mladý záchranár - teda kreslím hlavne pre detského čitateľa.
Ste predsedom komisie kultúry, školstva a vzdelávania mestského zastupiteľstva. Ako vnímate súčasnú kultúru? Na aké kultúrne projekty sa môžu Martinčania tešiť?
- Kultúra je zrkadlom spoločnosti, ale aj tradícií. V Martine máme šťastie, že je tu hlboko zakorenená a Martinčania si môžu stále vyberať z množstva akcií rôznych kultúrnych inštitúcií a združení. Kvôli nedostatku miesta a šetreniu papiera spomeniem len niektoré, ktorých organizátorom je Centrum kultúry Martin. V spolupráci s mestom chystá aj tento rok Veľkonočné trhy, Deň Európy, Bambiriádu, Mesto deťom, Dni mesta, Memorandum 150, Martinské kultúrne leto, Scénickú žatvu, Martinský jarmok, Dni sv. Martina - hody, Vianočné trhy... Okrem toho tu budú aj tradičné medzinárodné akcie divadla, galérie, národnej knižnice či Matice slovenskej. Veľmi kvalitné predstavenia robia aj v BarMuseum.
Napriek tomu, že ste úspešný karikaturista či poslanec, zostali ste verný svojej profesii – pedagóg. Nemali ste chuť opustiť školstvo?
- Obávam sa, že by mi atmosféra školy chýbala a že by som stratil inšpirácie pre časopis. Zatiaľ mám dosť energie na plnenie všetkých svojich verejných a súkromných povinností, takže je všetko v poriadku. Uvidíme, čo prinesie blízka budúcnosť.
Opakovane ste bol zvolený za poslanca. Čo považujete za svoje najväčší úspechy na tomto poste?
- Za dvanásť rokov verejnej služby Martinčanom sa mi podarilo zrealizovať viacero akcií a investičných zámerov. Potešilo ma, že som bol na začiatku myšlienky martinského skejtparku v parlamente mladých a s mladými skejtistami a nakoniec sa to podarilo. Som hrdý aj na vybudovanie detského ihriska na Prednádraží, výstavbu nových parkovacích miest a chodníkov v mestskej časti Stred, pomoc školám a školským zariadeniam, úpravu zelene... Táto práca ma tiež napĺňa a veľmi ma potešilo, že si to všimli aj obyvatelia mestskej časti Martin - Stred, ktorí mi dali už druhýkrát za sebou najviac hlasov v komunálnych voľbách. To bola pre mňa veľká odmena, ale aj záväzok.
Spolupracujete na projekte Mladý záchranár, ktorý sa zaoberá výchovou školákov z hľadiska ich bezpečnosti. Ako ste sa dostali k tomuto projektu?
- Asi pred piatimi rokmi som začal spolupracovať s národným koordinátorom pre prevenciu úrazovosti detí a mládeže Samom Hruškovicom. Je to záchranár telom i dušou! Najprv som kreslil ilustrácie pre záchranársky portál, neskôr som ilustroval dve knižky Mladého záchranára. Spolupráca v tejto oblasti sa rozvinula aj s mestom Martin vďaka primátorovi Andrejovi Hrnčiarovi, ktorý podporil projekt a odvtedy vyšlo v Martine päť čísel časopisu Mladý záchranár, ktorý dostal každý žiak a pedagóg martinskej ZŠ zdarma. Najdôležitejšie na tom všetkom je, že martinskí žiaci postupne dostávajú odbornú literatúru a netradične sa učia bezpečnosti v doprave, v domácnosti, v skejtparku, na železnici, poznajú riziká vody, ohňa, búrky, ľadu, vedia, ako volať prvú pomoc, atď. V ZŠ na Mudroňovej ulici sme nainštalovali stálu expozíciu 30 panelov Mladého záchranára. Do škôl sa pomaly tlačí predmet Mladý záchranár, ktorý sa u nás už učí ako prierezový v rámci ostatných predmetov. Bolo by dobré, keby bol schválený ako povinný. Motto Mladého záchranára je výstižné: Päťky z matematiky si opravím vždy, ale pri záchrane ľudského života mám len jeden pokus!
Autor: Lucia Osvaldová
