Pomerne dlhú dobu cítim, že som šťastný človek, čo do veľkej miery prekáža niektorým ľuďom v mojom pracovnom prostredí. Tak rád by som doprial aj im precítiť radosť v duši a povznesenosť nad banality života. Veď život sám o sebe nie je jednoduchý, tak načo si ho ešte sťažovať?
Ivo
Ivo,
plne s vami súhlasím. Každý z nás môže mať v osude cieľovú stanicu s názvom šťastný život. No nie každý pozná cesty, ktoré do nej vedú. Niekedy zbytočne zložito uvažujeme nad vzorcami šťastia, a pritom nám unikajú jednoduché vzácne okamihy. Zo všetkých mediálnych strán na nás útočia negatívne správy plné násilia, vulgarizmov, podvodov, pesimistických
predpovedí. Ľahko im dokážeme podľahnúť, pokiaľ v živote nemáme nejaký pevný bod, cieľ, či ambiciózny zámer. Nedávno som stretla jednu pani učiteľku, pravdepodobne už na dôchodku. Pôsobila vyrovnaným dojmom, ktorý ešte umocnila prezradením svojho plánu do blízkej budúcnosti. Chystá sa študovať maliarstvo, pretože túži maľovať obrazy. Vraj, ak by už neudržala štetec, bude rukami aspoň ťapkať po plátne. Samotná predstava v nás oboch
vyvolala hrejivý úsmev. Niektorí možno zatratene mávnu rukou, no pre danú pani je to nádej zajtrajška. Niečo, čo v nej umocňuje pocit šťastia. A to je častokrát väčšia životná výhra. Veď aj mnohé štúdie dokazujú, že šťastní ľudia podávajú väčší výkon. Sú zdravší, obľúbenejší, majú viac priateľov. Ochotnejšie spolupracujú, a tak aj ostatní im skôr pomôžu. Netrpia vyhorením, pracovnými spormi, mrzutou náladou. Fyzicky pôsobia príťažlivejšie, sebavedomejšie. A aj bez vstupného kapitálu dokážu zarobiť viac ako ich menej šťastní kolegovia. Ivo, uchovajte si dané životné nastavenie, buďte zdrojom, inšpiráciou hodnou nasledovania.
