, Milana Tumu.
MARTIN. Ich cieľovou stanicou v toto slnečné popoludnie bola konferenčná miestnosť knižnice, ktorá sa na niekoľko hodín premenila na javisko, na ktorom sa recitovalo, čítalo, hralo a aj blahoželalo. V hlavnej úlohe sa predstavil jubilant a zároveň víťaz minuloročnej súťaže o najkrajšiu a najzaujímavejšiu knihu Turca Kniha roka 2009. Turčianska knižnica, ktorá túto súťaž realizovala v spolupráci s regionálnym periodikom My Turčianske noviny pri jej vyhlasovaní prisľúbila víťazovi možnosť prezentovať svoju tvorbu práve na pôde knižnice.
A že to bol nápad veľmi dobrý, s tým súhlasili všetci tí, ktorí sa stretnutia zúčastnili. Okrem hlavného predstaviteľa sa na improvizovanom javisku postupne vystriedali ďalší účinkujúci – riaditeľka Turčianskej knižnice Katarína Vandlíková, ktorá podujatie otvorila, amatérska recitátorka Mária Bajnoková, ktorá spolu s Milanom Tumom recitovala z víťaznej knihy Čaša plná lásky, tajomníčka klubu dôchodcov na Kafendovej ulici vo Vrútkach Jela Rosenbergová, ktorá v mene svojom i v mene členov klubu majstrovi zablahoželala k jeho významnému životnému jubileu, či Milan Lechan, redaktor víťaznej knihy, ktorého originálne blahoželania od významných i menej významných osobností pobavili všetkých prítomných a predovšetkým samotného jubilanta.
A náš jubilant? Ten veru v sebe nezaprel nielen literáta, ale predstavil sa aj ako výborný scenárista, moderátor i herec v jednej osobe. Nielenže celé podujatie scenáristicky do najmenšieho detailu pripravil, ale ho aj moderoval, recitoval verše o láske zo svojej knihy Čaša plná lásky, čítal úryvky z ďalšej knihy, ktorú momentálne píše a ktorá je plná spomienok na jeho rodné Vrútky a napokon sa predstavil aj ako autor i herec monodrámy Rozhovory s mojím druhým ja, keď väčšinu prítomných vtiahol do deja tak, že prestali vnímať svoje okolie a myšlienky z hry im vírili v hlavách ešte dlho po skončení podujatia.
Záver stretnutia potom už patril gratulantom, ktorí obklopili jubilanta, aby mu nielen zablahoželali, ale sa s ním aspoň na chvíľku porozprávali. A že sa bolo o čom rozprávať svedčí aj to, že poslední hostia z knižnice odchádzali, keď sa slnečné popoludnie už dávno prehuplo do tmavého večera. Milan Tuma pred niekoľkými rokmi v jednom rozhovore konštatoval: „Svet je dnes o pozlátku. Ľudia sú však už presýtení povrchnosťou, majú dosť. Túžia po myšlienke, po duši, aj keď si to ešte neuvedomujú." My, ktorí sme sa s Milanom Tumom v ten druhý marcový deň zišli, vieme, že stretnutie s ním bolo naozaj o duši.
Autor: Alexandra Kršková
