MARTIN. Plány na výstavbu tunela Višňové a úsekov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom dostali ďalšiu ranu. Po zrušení PPP projektov chcela nová vláda stavať diaľnice prevažne z európskych peňazí. Brusel sa však k našim zámerom stavia rezervovane. Kabinet premiérky Ivety Radičovej pritom chce spojiť Bratislavu s Košicami najneskôr v období rokov 2015 až 2016.
Najprv vyčerpať, potom žiadať
Vláda začiatkom februára schválila, že presunmi v rámci operačného programu doprava by malo do balíka určeného na financovanie diaľnic pribudnúť 250 miliónov eur. Ďalších takmer 400 miliónov vrátane spolufinancovania malo pritiecť z programov na podporu výskumu, vzdelania či informatizáciu spoločnosti. Na tento zámer je však potrebný súhlas Bruselu a ten nám zelenú nedal. Výsledkom rokovaní ministra dopravy Jána Figeľa (KDH) je len odkaz, že Slovensko musí najprv dokázať, že vie na diaľnice vyčerpať to, čo už plánovalo. Až potom môže žiadať o peniaze z iných operačných programov.
Prioritou úseky medzi Martinom a Prešovom
Termín dokončenie súvislej diaľnice medzi hlavným mestom a metropolou východu sa znovu s najväčšou pravdepodobnosťou posunie. Na to, aby sme dostali od Bruselu povolenie premiestniť viac peňazí z eurofondov na diaľnice, musí najprv minúť už nachystaných 700 miliónov eur.
„Tieto peniaze by mali vystačiť na štyri z pôvodných piatich úsekov bývalého prvého balíka PPP. Urobíme všetko preto, aby sa úseky dokončili v rokoch 2014 až 2015," naznačil hovorca ministerstva dopravy Martin Krajčovič prioritu rezortu.
Ešte bývalá vláda naplánovala medzi Martinom a Prešovom 5 úsekov. Súvislý ťah diaľnice aspoň za Ružomberok môže nabúrať problémový úsek Turany – Hubová. Európskej komisii sa totiž stále nepozdáva zásah betónu do Malej či Veľkej Fatry.
Tunel do Žiliny
Ďalšou možnosťou je zamerať pozornosť na diaľnicu v okolí Žiliny. Najmä na tunel medzi Martinom a Žilinou.
„Tento úsek je z pohľadu náročnosti a času výstavby najkomplikovanejší. Aj jeho konečný efekt sa však prejaví až vtedy, ak budeme mať súvislú sieť diaľnic," povedal Ľubomír Palčák, riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline.
Zjednodušene povedané tunel sa stavia najdlhšie, a tak sa má začať stavať prvý. Okrem toho, to, čo sa vyťaží pri jeho razení, sa dá použiť pri výstavbe ďalšieho úseku. Môže sa tak ušetriť vyše 30 miliónov eur.
Treba zvoliť reálne riešenia
Ak vláda nepresvedčí Brusel, že dokáže čerpať eurofondy, tak buď diaľničné plány stopne, alebo na ne získa zdroje inde. Možnosťou je napríklad požičať si. Túto možnosť spomína minister dopravy Ján Figeľ vo svojom pláne B. Chýbajúcich 700 miliónov by však odborníci zháňali inde.
„Pomôcť môžu aj menšie a hlavne transparentnejšie PPP projekty, ktoré budú mať čo najväčšiu šancu sa splatiť z budúcich poplatkov za užívanie ciest," tvrdí analytik INEKO Peter Goliaš. Museli by byť však presne určené podmienky, za akých by sa splátky súkromníkovi rátali do verejného dlhu.
„Ďalšie možnosti, ako napríklad presun výdavkov z iných kapitol, alebo financovanie na nový dlh sú vzhľadom na stav verejných financií obmedzené," dodal Goliaš. Ak nebudú eurofondy, odporúča radšej zreálniť tempo výstavby.
Pozitívny signál
Financovanie strategickej cestnej tepny dostalo v závere minulého týždňa pozitívny impulz. Slovenská republika bude môcť na dostavbu diaľnice D1 využiť dodatočné zdroje aj z tých operačných programov, ktoré sa jej nepodarí v stanovenom období vyčerpať. V piatok sa na tom počas rokovania v Bruseli dohodla slovenská premiérka Iveta Radičová a šéf Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso. Ich bilaterálna schôdzka sa odhrala počas mimoriadneho summitu európskych lídrov, ktorého ústrednou témou bolo riešenie situácie v nepokojoch zmietanej Líbyi. EK podľa Radičovej vyjadrila pochopenie pre dostavbu D1-ky. "Pochopili, prečo nechceme pokračovať v PPP," vyhlásila šéfka slovenskej exekutívy v narážke na tzv. projekty súkromno-verejného vlastníctva.
ČO STAVAŤ SKÔR
Richard Ďurana, analytik INESS
Pokiaľ sa neurobí analýza nákladov a výnosov vybudovaných úsekov, ktorá by potvrdila ich ekonomický prínos a zohľadnila alternatívne použitie vynaložených peňazí, diaľničné úseky by sa budovať nemali. Ak chce vláda silou-mocou diaľnice budovať, nech vyhlási tender a formou prípravy pozemkov pomôže každému, kto vybuduje úsek a bude si na ňom vyberať mýto. Taký tender rozhodne, ktoré úseky budú ekonomicky najvýhodnejšie.
Tibor Kočvara, generálny riaditeľ Skanska SK
Z nášho pohľadu je najdôležitejší úsek D1 – Višňové – Dubná skala s tunelom Višňové. Tento úsek je časovo aj technicky najnáročnejší. Aj keby sa s výstavbou ostatných, menej technicky i časovo náročných úsekov diaľnice začalo neskôr, ich dokončovanie môže byť v paralelnom čase.
Jozef Drahovský, dopravný analytik
Hocičo, čo je pripravené. Viem, že sú prichystané niektoré stavby, stavať je kde a je aj čo, ale ekonómovia musia rozhodnúť z ich hľadiska, čo má význam a čo nemá.
Ľuboš Vančo, Partner audítorskej firmy KPMG
Mali by začať stavať to, čo je najpripravenejšie. Tri roky, aj keď sa zdajú ako relatívne dlhý čas, sú relatívne krátke, keď sa bavíme o tom, že chcú niečo financovať z eurofondov.
ZDROJ SME
