Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Jeden deň diskdžokej, na druhý futbalista

Súčasná generácia tridsiatnikov vyrastala na jeho diskotékach. Skoro ráno končil ako diskdžokej, poobede stál na zelenom ihrisku spolu so štyrmi bratmi, ktorí tiež prepadli futbalu. Diskdžokej Alan z trebostovkého futbalového klanu Lukášikovcov.

DJ Alan. Za mixážnym pultom si ho z diskoték pamätá najmä generácia tridsiatnikov.DJ Alan. Za mixážnym pultom si ho z diskoték pamätá najmä generácia tridsiatnikov. (Zdroj: Miroslava Dírerová)

Asi nie je náhodou, že synovia futbalového rozhodcu prepadnú tomuto obľúbenému športu. Ale všetci piati? Stali ste sa futbalistami z vlastnej vôle alebo vás k tomu tak trošku dokopal?

- Prišlo to prirodzene, i keď si myslím, že veľký podiel na tom malo to, že sme bývali meter od ihriska. Samozrejme, otec nás ako futbalový rozhodca k športu od malička viedol. Ako sme vyrastali, vzal nás na ihrisko ako žiakov a trénoval. Ale trénovali sme sa vlastne aj sami, pretože ako sme prišli zo školy, hodili sme tašku do kúta a šli na ihrisko. V lete sme tam strávili aj sedem hodín rôznymi hrami. Rodičia nám v športovaní nebránili.

Ako to ihrisko vplývalo na vašu sestru?

- Športovala s nami, ako dieťa s nami hrávala hokej. Pamätám si, že som stál v bráne a ona namiesto lopty trafila moje zuby. Vybila mi predný zub (smiech). Myslím, že detstvo pri ihrisku bolo chlapčenské aj pre ňu. V puberte sa však zmenila, bola dievčenskejšia.

Mnohým sa pri vašom mene vybavia skôr diskotéky. V 90. rokoch boli vaše diskotéky, a to najmä v Trebostove, vychytené. Kedy sa z vás stal aj dídžej?

- Niekedy v roku 1992, keď som končil gymnázium. Mal som dobré nahrávky, chalani to radi počúvali, chceli, aby som im to púšťal. Sprvu to boli kazety, vinylové platne, CD... Potom som začal hrať aj na diskotékach. Poslednú som odohral asi v roku 2002. Začal som stavať dom, potom prišla rodina. Diskotéky boli na mňa priveľká záťaž. Príprava aparatúry trvala šesť hodín a začal som sa popritom venovať aj uzavretejším podujatiam ako svadby a plesy, kde netreba toľko aparatúry. Diskotéky v Trebostove som nechal mladším, no nepokračujú v nich. Ja v súčasnosti hrám len na plesoch a svadbách. Je to pokojnejšie a jednoduchšie. Keď tak - možno sa ešte dám na nejakú letnú zábavu.

Nežiadajú si vás ľudia ešte?

- Uf, dúfam, že už nie. Už by som to neprijal, už som z toho vyšiel. Netvrdím, že nové piesne nepoznám. Mám stále dobrý prehľad, ale patrí to už do rúk mladším. Časovo by som to naozaj nezvládal.

Patríte do generácie diskdžokejov ako Ľubo Sýkora, Ivan Haliena, Roman Ďubek, Peťo Polonec... Neboli ste konkurentmi?

- S Ľubom som vychádzal vždy veľmi dobre, je to dobrý diskdžokej až doposiaľ. Ani s ostatnými sme sa nikdy nevnímali ako konkurenti. Ak sme prišli niektorý z nás na niekoho akciu, nechali sme ho hodinu mixovať. Alebo mnohokrát, keď som vychytal niečo nové, priniesol čosi zo zahraničia, podelil som sa. Bolo to ale vzájomné. Myslím však, že naše repertoáre boli dosť široké a úroveň tých diskoték z deväťdesiatych rokov bola na veľmi dobrej úrovni.

Aj hudba sa u Lukášikov dedí?

- Vzťah k hudbe mám asi po starkom, ktorý hrával na husliach. Dá sa povedať, že ho má aj najmladší brat Juraj, ktorý má doma celkom slušnú zbierku cédečiek.

Na vašich diskotékach sa odvíjali viaceré lásky, mnohí si našli svojich životných partnerov. Ste aj vy takouto „obeťou" svojich diskoték?

- Nie. Oženil som sa so sestrou môjho najlepšieho kamaráta, s ktorým som na gymnáziu sedel v jednej lavici. Chodil som za ním domov tak často, až som napokon chodil za jeho sestrou. Ale áno, máte pravdu. Na mojich diskotékach sa dalo naozaj veľa ľudí dokopy. Príkladom sú aj môj bratranec Paľko Veterník a aj brat Rišo. Na diskotékach sa stretávalo veľa ľudí zo širokého okolia, chodili na ne ľudia od Martina po Turčianske Teplice.

Hrávali ste do rána piatej, o pár hodín ste stáli na trávniku. Dokázali ste ísť naplno?

- Ani sám neviem, ako som to dokázal (smiech). Aj rodičia mi spočiatku dohovárali, že noc má predsa len svoju moc. Ale keď zistili, že mi to s tými diskotékami ide dobre, ustúpili.

Myslím, že som vždy bol na tom kondične dosť slušne. Fyzická pripravenosť mi pomáhala zvládnuť aj tie noci pri mixážnom pulte. Na futbale som sa vyčerpal fyzicky, diskotéka bola tiež fyzička, ale i psychická záležitosť. Niekedy som si poobede prespal. Mnohokrát sa mi nechcelo, ale zavolali mi: poď, si jedenásty v poradí. No a ja som sa nikdy nenechal prosiť a šiel som. Ale tak futbal je láska...

Nezobrazilo sa to na vašom zdravotnom stave teraz? Nemáte problém so spánkom?

- Nie. Môj život sa v tomto smere veľmi nezmenil, pretože robím záchranára a často mávam nočné.

Vždy ste boli ako futbalisti verní Trebostovu? Hrali ste už ako bratia proti sebe?

- Veruže sme už proti sebe hrali. Boli to prípravné zápasy, keď my sme hrali za Trebostovo a Juraj za Martin. Majstrovské zápasy si nepamätám... Skôr teraz, keď som trénoval Belú-Dulice, Juraj hral proti mne za Teplice.

Aké to bolo?

- Dosť ponižujúce. Dostali sme šesť gólov (smiech). Ale na druhej strane som mu fandil, lebo hral naozaj dobre. Napokon tá prehra mala aj dobrý vplyv na mojich zverencov. Naštartovalo ich to. Pochopili, že futbal je kolektívna hra a začali chodiť pravidelne na tréningy. Prejavilo sa to už aj na výsledkoch.

Poznáte inde na Slovensku takú futbalovú rodinu ako ste vy?

- Nie. Keď sme hrávali prvú slovenskú súťaž, poznali nás či už pozitívne alebo negatívne. Keď sme prehrali, boli nám naklonení, keď sme vyhrali, nemali nás veľmi v láske (smiech). Myslím však, že tie časy, ktoré sme prežili v štvrtej triede alebo v prvej lige, sa už nedajú zopakovať. Je to rarita, že sme to za tých čias a podmienok hrali s láskou a keby boli peniažky, nemuseli by sme sa odhlásiť zo štvrtej ligy...

Vyrastá na trebostovskom trávniku ďalšia generácia Lukášikovcov?

- Samozrejme. Napríklad Ľubov osemnásťročný Dano. Zdedil po otcovi talent, ale nie ctižiadosť. Je príliš veľký flegmatik. Keby v detstve viac na sebe pracoval, vedel by to teraz viac zúročiť. Brat Maroš má Maroška, ktorý hrá za trebostovských žiakov, sestra má Peťka, ktorý chytá vo Fomate. Jej druhému synovi Adamkovi sa veľmi do futbalu nechce. Je skôr umelecký typ. Ja mám päťročného syna. Chcem ho priviezť na trávnik. Netvrdím, že k profesionálnemu futbalu. Bude to na ňom. Ak bude chcieť, pomôžem mu. Nebudem ho nútiť. Len mu ukázať cestu. Je mi jedno, aký šport si vyberie, len nech to nejaký šport je.

Alan Lukášik

Patrí do futbalovej rodiny Lukášikovcov, ktorí dlhé roky tvorili, resp. stále tvoria kostru tímu z Trebostova. Je tretím zo šiestich súrodencov, z ktorých päť je bratov. Najstarší je Ľubo (42), najmladší Juraj (30).

Ako mládežník dlho pôsobil aj v Martine, je nielen hráčom, ale i trénerom. V 90. rokoch bol známy diskotékový DJ, ktorý hráva dnes už na plesoch a svadbách. Pracuje v rýchlej zdravotnej službe. Alan Lukášik má 38 rokov, je ženatý a má jedno dieťa.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  3. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  4. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  5. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  6. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  1. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  2. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  3. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  6. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  7. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  8. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 708
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 613
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 917
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 997
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 939
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 273
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 100

Blogy SME

  1. ASEKOL SK: Prežite Vianoce ekologicky aj u vás doma. Prinášame Vám 5 tipov, ako na to.
  2. Miroslav Daniš: Rozpočet
  3. Lubomir Zahora: Schrinkflation- skryté zvyšovanie cien v supermarkete
  4. Jozef Ďanovský: 6 rokov vo väzení ako psychológ
  5. Júlia Piraňa Mikolášiková: Aktér vraždy exprimátora Hurbanova ostal bez trestu. Je mestský policajt a stráži verejný poriadok
  6. Seniori v pohybe: Jaroslav Servátka: „Seniori dokážu prekvapiť a prekvapujú pravidelne.“ 1.časť
  7. Jan Pražák: Sex ve třech?
  8. Ľuboš Vodička: Tajomstvo meča z Mariánky
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 17 691
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 13 909
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 11 116
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 286
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 974
  6. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 554
  7. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 263
  8. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 129
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Mestský úrad v Martine

Nárast by mal byť vo výške 35 percent.


SITA 9m
Adam Paulíny strelil prvý gól zápasu v Brezne.

Na ľade posledného Brezna naši naplnili papierové predpoklady a zo zápasu vydolovali všetky body. Najmä s výkonom v poslednej tretine však tréner nebol spokojný.


4 h
Po moste prechádza denne niekoľko tisíc vozidiel.

Na jeho rekonštrukcii sa vystriedali už tri firmy.


7. dec
Futbalistom spod Lysca jeseň nevyšla, odniesol si to tréner.

Tím z Belej-Dulíc zakončil jeseň sériou piatich prehier a zimuje na predposlednom mieste tabuľky. Zlé výsledky si odskákal tréner Zdenko Veselovský, ktorý pod Lyscom skončil.


7. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Opäť sa v čase, keď nie je futbalová sezóna, vraciame k článkom o futbalových rozhodcoch, ktoré sme začali už vlani. Dnes vám predstavíme mladú začínajúcu rozhodkyňu, šestnásťročnú Katarínu Hrčovú.


22 h

Približne 25 miliónov eur by mala stáť výstavba nového športovo-zábavného parku nadväzujúceho na letné kúpalisko Čajka v Bojniciach.


SITA 7. dec

Zachoval sa malý parčík na jej počesť.


23 h

Život 71-ročnej ženy si vyžiadala tragická dopravná nehoda, ktorá sa stala v utorok (6. 12.) v obci Zemianske Kostoľany v okrese Prievidza.


TASR 7. dec

Blogy SME

  1. ASEKOL SK: Prežite Vianoce ekologicky aj u vás doma. Prinášame Vám 5 tipov, ako na to.
  2. Miroslav Daniš: Rozpočet
  3. Lubomir Zahora: Schrinkflation- skryté zvyšovanie cien v supermarkete
  4. Jozef Ďanovský: 6 rokov vo väzení ako psychológ
  5. Júlia Piraňa Mikolášiková: Aktér vraždy exprimátora Hurbanova ostal bez trestu. Je mestský policajt a stráži verejný poriadok
  6. Seniori v pohybe: Jaroslav Servátka: „Seniori dokážu prekvapiť a prekvapujú pravidelne.“ 1.časť
  7. Jan Pražák: Sex ve třech?
  8. Ľuboš Vodička: Tajomstvo meča z Mariánky
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 17 691
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 13 909
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 11 116
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 286
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 974
  6. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 554
  7. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 263
  8. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 129
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?