MOŠOVCE. Habsburga a Károlyiho spájajú s Justhom práve poľovnícke príbehy. Arcivojvodov starý otec napísal knihu spomienok z Topoľčianok, kde mali majetky, Károlyi tiež vydal knihu poľovníckych spomienok svojho starého otca z Palárikova. Redigoval ju vtedy Imrich Szabó, ktorý preložil i Justhove príbehy. Michael von Habsburg-Lothringen v škole dokonca sedel v lavici za Lászlom Cebriánom-Hubayom, ktorého otec má v Justhovej prvej knihe ilustrácie. Hubayovci navyše obývali kaštieľ v Mošovciach, v ktorom sa kniha necpalského šľachtica dnes krstila. Príbehy turčianskeho poľovníka pokrstili obaja aristokrati s prekladateľom Imrichom Szabóm čerstvou čečinou.
Justhove príbehy sa dostávajú k slovenskému čitateľovi sedemdesiat rokov po maďarskom vydaní a v roku 125. výročia autorovho narodenia. S iniciatívou túto knihu preložiť prišiel Justhov vnuk Ladislav Rosival. „Mali sme ju v knižnici na chalupe vo Folkušovej a neraz som v nej listoval. Hoci ovládam maďarčinu, neviem v nej čítať tak rýchlo ako v slovenčine. Keď som sa pred desiatimi rokmi začal venovať rodinnej histórii, uvedomil som si, že ja s tromi sestrami sme poslednými z rodu, ktorí ovládajú maďarčinu. Chcel som, aby príbehy nášho starého otca čítali i naše deti, preto som sa rozhodol preložiť ich do slovenčiny. A takto som si príbehy mohol prečítať konečne i ja,“ povedal Ladislav Rosival.
Na krst prijali pozvanie i potomkovia služobníctva, s ktorými Rosivalovci udržiavali kontakt. S deťmi matkinej vychovávateľky, ktorá sa vydala za Justhovho komorníka Černianskeho, a deťmi kuchárky Líškovej trávili v detstve každý rok v Necpaloch celé letné prázdniny.
Aristokratický krst
Justhovu knihu krstil Imrich Szabó (zľava), arcivojvoda Michael von Habsburg-Lothringen a gróf Jószef Károlyi von Nagykároly. V pozadí Justhov vnuk Ladislav Rosival. Foto: autorka
Edmund Justh (1886 - 1959) po vojne prišiel o majetky. Viac ako stratu kaštieľa ho bolela strata zbraní a zákaz vstupu do svojho revíru. Foto: archív
