inálnych klubových priestoroch a našli spontánne prijatie v príjemnej poslucháčskej atmosfére. Katka Kočšová. Počas prvej aprílovej soboty v rámci Turné Literatour vystúpi vo Vrútkach
Superstarovanie je reálne už dávno za vami, no v priazni a spomienkach ľudí na Slovensku žijete stále ako prvá, sympatická víťazka Superstar. Nie je preto vari od veci sa popýtať, čo za skúsenosť ostalo Katke Koščovej, dnes už aj po manželovi Pivovarovej, z celej súťaže až podnes - do života, vzťahov, pre tvorbu?
- Určite som sa veľa vecí naučila, bola to výborná škola, ale hádam úplne najdôležitejšie je to, že ma to naštartovalo, motivovalo k vlastnej autorskej tvorbe, že som začala veriť vlastným pesničkám, aj keď to chvíľu trvalo. A okrem toho mi to prinieslo do života zopár skvelých ľudí, ktorí sa v ňom zahniezdili a zostali.
Na konte máte tri vlastné albumy. Charakterizujú vás ako talentovanú osobitú speváčku s jemnou dušou a s vlastným názorom. Majú celkom vtipné názvy, prvé CD sa volá príznačne Ešte sa nepoznáme, s druhým ste prišli jednoducho Naboso a do tretice Nebotrasenie je poetické už v názve. Akú správu svetu svojimi pesničkami posielate? Čím sa podobajú či líšia?
- Úplne najviac sa stotožňujem s Nebotrasením, to je skutočne album, pod ktorým som sa podpísala nielen ako interpret, ale aj ako autor a spoluproducent. A to sú pesničky, ktoré tvoria 80 percent nášho koncertného programu. Prvý album vnímam ako takú rýchlovku po Superstar, keď bolo treba do dvoch mesiacov vydať CD. Ja som si piesne nepísala, tak sme vyberali z toho, čo nám bolo ponúknuté. A aj keď som rozmýšľala nad iným hudobným smerovaním, nechala som sa zlákať akousi posúťažnou eufóriou a skúsila som žáner, v ktorom, myslím, nemám a popravde ani neviem, čo povedať. Naboso bol prvý album, pri ktorom som už aj autorsky participovala a myslím, že sa nám celkom slušne vydaril. Až na to, že sa mi moje vlastné pesničky nespievali dobre, bolo na nich stále niečo, čo mi nebolo úplne vlastné. Tak som si povedala, že je už načase, aby som sa spamätala a rozhodla sa, čo chcem vlastne robiť, čo chcem povedať. A tak vzniklo Nebotrasenie. Pre nás to bol album bez akýchkoľvek kompromisov, vonkajších tlakov a podobne. A ja som si konečne vydýchla.
Na scéne spievate sólo s muzikantmi v „zálohe", v tvorivom zázemí sa opierate o tím blízkych duší, počnúc členmi kapely a nekončiac manažérom aj manželom v jednej osobe. Aktuálny album Nebotrasenie navyše spája umenia – váš spev a hudbu s básňami Michala Baláža a s obrazmi Jara Onda. Ako a prečo fungujú pri tvorbe CD pod značkou K. K. takéto spojenia?
- Neviem, či na toto existuje nejaká racionálna odpoveď. Prosto sa nám to takto páči, takýmto spôsobom to z nás všetkých lezie von, presne týmto spôsobom nás to teší a baví. Pre mňa bolo vždy nesmierne dôležité, aby ľudia, s ktorými spolupracujem, boli zároveň moji blízki priatelia. Pri tvorbe aj interpretácii mám rada pohodu a stabilitu. Viem, že sa absolútne môžem spoľahnúť na môjho muža, na moju kapelu a to ma upokojuje. Hrávala som s rôznymi hudobníkmi, s ktorými som mala len profesionálny vzťah a nebolo to ono. Mne sa páči ako nám to funguje.
V Nebotrasení ste podpísaná pod väčšinou textov i hudby k pesničkám a spevácky ste sa „našli" v džeze, šansóne, folku, ba aj šarišskom folklóre. Tadiaľ povedie vaša žánrová cesta ďalej? Aké máte ohlasy na svoje pesničky z koncertovania po Slovensku, resp. v Čechách?
- Ja by som chcela robiť pesničky také, aké sa mi páčia. Väčšinou zapadajú do žánrov ako je džez, šansón či folk. Sú to žánre, ktoré sa navzájom prepletajú, nie sú si cudzie, nebijú sa. Naopak, krásne a prirodzene sa dopĺňajú. A mám pocit, že takto nám to (hovorím v množnom čísle, lebo myslím aj na kapelu) aj najviac svedčí, že sme v tom, čo robíme akoby uveriteľnejší a spokojnejší. A ja sa nesmierne teším, že publikum reaguje tak, že si snáď môžem myslieť, že sme na dobrej ceste.
So sestrou Veronikou a jej manželom hudobníkom Martinom Husovským ste boli v tíme pri vzniku „cédéčka" Uspávanky. Kto siaha po autorských detských uspávankách z rodinnej tvorivej dielne?
- Pôvodne sme Uspávanky zamýšľali ako úplne prvoplánový „nástroj" na pomoc rodičom pri uspávaní svojich ratolestí. No čoraz častejšie sa stretávame aj s tým, že nás oslovujú dospelí, ktorým Uspávanky pomáhajú zrelaxovať, uvoľniť sa, oddýchnuť si... To sa strašne tešíme. Sme radi, že sa album, ktorý bol pôvodne určený pre úzku a doslova drobnú poslucháčsku skupinu dostáva aj k inému publiku. Asi je viac univerzálny, ako sme predpokladali.
