MARTIN. S jednou takouto skúsenosťou prišiel do redakcie MY Turčianske noviny manžel pani Tatiany D. z Martina. Predpláca si Marianne a vždy sa teší na každé nové číslo, ktoré si vyberie z poštovej schránky. Je zdravotne postihnutá, preto využíva možnosť predplatenia si nielen tohto časopisu. Posledne si ale namiesto neho vybrala oznámenie o uložení zásielky. Martinská pošta jej v ňom oznámila, že si má zásielku prevziať na prevádzke na sídlisku Sever na druhý pracovný. Jej manžel sa po zásielku vybral a cestou si uvedomil, že načo si vlastne časopis predpláca, keď cestou na poštu má zo desať predajných miest, v ktorých si ho môže kúpiť.
Na pošte ho dostal pekne zabalený a hmatom zistil, že v obale je objemný darček. Pravdepodobne preto ho nemohla poštová doručovateľka vložiť do schránky. Jednoducho cez otvor určený na tenké vrstvy tlačovín nevošiel. A tak má dilemu – radšej si časopis neobjednávať, keď má s tým také štrapácie, alebo apelovať na vydavateľov, aby zvážili, či objemné darčeky predplatiteľom pribaľovať. Rozhodol sa pre druhú možnosť a prišiel s ňou do redakcie a žiadal nás, aby sme aj jeho skúsenosťou cez noviny upozornili na problémy, aké môžu vzniknúť predplatiteľom. Aj jeho manželka je vďačná za darčeky, lebo si uvedomuje, že aj takýmto spôsobom vydavatelia časopisov preukazujú, že si vážia každého predplatiteľa, a preto ho odmeňujú. Ale mali by ich posielať inak – nie pribalené pri titule, ale v zásielkach iného druhu. Vzorky výrobkov, tuby, tašky, zubné pasty a podobne sa potom k predplatiteľom dostávajú tŕnistou cestou. Ak na jej prekonanie človek nemá chuť, jednoducho škrtne objednávku. A to hádam nechce ani jeden z vydavateľov.
Autor: VL