MARTIN. Po desiatich rokoch sa martinským hokejovým juniorom ligotali na hrudiach medaily. Neboli síce najcennejšie, ale v ťažkých časoch pre hokej v Turci má aj striebro cenu zlata.
„Vnímame to podobne. Finálová prehra vždy mrzí, ale s odstupom času hodnotíme druhé miesto ako veľký úspech. Nielen ja som presvedčený, že sme si hanbu neurobili, naopak, dôstojne sme reprezentovali náš klub i mesto. Každý kto tie zápasy videl vie, že ako sme trikrát prehrali, tak sme mohli aj trikrát vyhrať. Séria s Košicami bola maximálne vyrovnaná, rozdiely medzi nami boli minimálne, len oceliari v nej mali o čosi viac šťastia ako my," hodnotil súboje o majstra republiky brankár Viktor Volentier.
Rozumeli si na ľade i mimo neho
Aj kapitán Martinčanov Tomáš Tupý mal z druhého miesta veľkú radosť.
„Drvivá väčšina z nás nič významnejšie v hokeji nedosiahla. Striebro si veľmi vážime a na chvíle, ktoré nás k nemu doviedli určite nikdy nezabudneme," myslí si obranca úspešného tímu, ktorého najsilnejšou stránkou bola partia.
„Rozumeli sme si nielen na ľade, ale i mimo neho. Mali sme spoločný cieľ a poctivo sme za ním išli. Nepodarilo sa nám ho síce stopercentne naplniť, ale pre slušný výsledok sme všetci urobili maximum. To je najdôležitejšie," povedal Tomáš Tupý.
Martinčania najmä v prvých dvoch zápasoch mali blízko k víťazstvám, ale nakoniec sa z nich radovali Košičania.
„Je to škoda, takto dobre rozohrané stretnutia sme mali doviesť do víťazného konca. Žiaľ, v niektorých fázach nám prílišné chcenie i trochu uškodilo. Chýbal nám väčší pokoj v koncovke, prišli aj zaváhania v obrane, ktoré dokázal súper potrestať. Patrí to však k hokeju, veď nikto nie je dokonalý," povzdychol si Tomáš Tupý.
Bolo by chybou, keby to všetko skončilo
Všetky finálové zápasy mali na slovenské juniorské pomery výbornú divácku kulisu. „Bol to jednoducho zážitok. Veľmi si vážime podporu fanúšikov, ktorí nás hnali dopredu. Svedčí to o tom, že hokej v Martine je dobre zakorenený a má medzi ľuďmi podporu. Bola by obrovskou chybou, keby to všetko skončilo. Vieme, že sa nachádzame v krízových časoch, ale veríme, že to všetko dobre dopadne. Hokej u nás potrebuje pomoc, a aj keď vieme, že je s peniazmi dnes ťažké, tak dúfame, že sa jej dočká. Radi by sme sa aj my mladí „pobili" o extraligový seniorský dres. A nielen my," unisono tvrdili Viktor Volentier i Tomáš Tupý.
Budú noví bartošovci?
Spokojnosť s druhým miestom i výkonmi svojich zverencov netajil ani tréner Ján Galamboš.
„Keby mi niekto pred sezónou povedal, že budeme hrať o majstrovský titul, tak by som mu veľmi neveril. Spolu s kolegom Husárom, ktorý pre tento tím urobil veľmi veľa a konečný výsledok je aj jeho dielom, sme rozmýšľali o šiestej pozícií. Tá zaručovala priamy postup do play off. Na také vysoké méty, ako je finále, sme v lete nemysleli," priznal tréner, ktorý sa po odchode kolegu k seniorom stal hlavným koučom juniorov.
„Mužstvo sa formovalo za pochodu, jeho sila sa postupne zvyšovala. Keď sme sa v základnej časti pohybovali na vrchných priečkach, tak sa menili aj naše ciele. Až sme zrazu hrali finále. Chlapcov nebolo treba nútiť, sami chceli. Vytvorili super kolektív, ktorý dokázal ťahať za jeden koniec povrazu. Samozrejme, nie všetko bolo idylické, boli aj zápasy, v ktorých bolo treba poriadne zakričať, ale celkovo sa naše pohľady na to, čo máme hrať, veľmi zblížili. Aj preto sme všetkým po poslednom zápase v sezóne mohli za celý ročník poďakovať," pochvaľoval si Ján Galamboš, ktorý si však netrúfal odhadnúť, či z tejto martinskej generácie hráčov vyrastú noví bartošovci, somíkovci, špirkovci.
„Veľmi by som si to želal. Je na chalanoch, akým smerom sa vyberú. Ak by chceli byť úspešní ako ich predchodcovia, tak by museli hokeju ešte viac dať. Nielen to, čo sa od nich na tréningoch a zápasoch žiada, ale i niečo navyše. Pár jednotlivcov predpoklady na to má, len nesmú zaspať na vavrínoch. To by bolo to najhoršie, čo by sa im mohlo stať," varoval na záver nášho rozhovoru Ján Galamboš.
