MARTIN. A tak sa pravidelne zjari - tiež tradične, dlhodobo a súťažne - stretávajú divadelné súbory dospelých na doskách, znamenajúcich turčiansky divadelný svet. Tradičnou pôdou je už celé desaťročia žičlivé belianske javisko, s vždy príjemným domácim osadenstvom na čele so starostkou Hankou Badínovou a Turčianske kultúrne stredisko v Martine ako hlavný gestor prehliadky.
Zmena je život a platí, že si musíme pomáhať. Malá výnimka s miestom konania v tomto ročníku TDD potvrdila pravidlo a sobotný súťažný podvečer prehliadky sa tentoraz odohral v podobne pohostinných a príjemných Dražkovciach s hostiteľkou starostkou Vierou Šalagovú. Prehliadky sa ujala sviežim odmoderovaním programu prvého súťažného večera. Dražkovský krásne vynovený, čistučký a vľúdny – naozaj kultúrny - dom sa stal podnetnou súťažnou pôdou pre dva súbory.
Z Teplíc na krajskú prehliadku na Oravu
Dievčatá a chlapci z Literárno-dramatického odboru pri ZUŠ Turčianske Teplice účinkovali ako prví. V dramaturgickej úprave aj scénografii Petry Kovalčíkovej a v réžii Zdeny Kevickej zahrala teplická mládež inscenáciu náročnej hry Petra Zvona Tanec nad plačom. Na základe ich výkonu sa porota zhodla, že - napriek rezervám hry na javisku - môžu ísť mladí divadelníci zbierať skúsenosti aj na krajskú prehliadku na Oravu. V postave Barnabáša zaujala Anna Oravetzová, ktorá v Belej-Duliciach pri záverečnom vyhodnotení celej súťaže dostala od poroty ocenenie za svoj sústredený, talentovaný herecký výkon.
Jasní víťazi prišli z Kláštora nad Znievom
Ako druhý účinkujúci ochotnícky súbor sobotného podvečera sa v Dražkovciach predstavili známi, populárni a skúsení divadelníci zo Znievskeho rado/sť/dajného divadla v Kláštore pod Znievom. Vybrali si tematicky náročnú hru maďarského dramatika Gyorgya Schwajdu Svätá rodina. K spolupráci si tentoraz prizvali mladú študentku réžie na Akadémii umenia v Banskej Bystrici Zuzanu Fedákovú. Je tiež autorkou dramaturgickej úpravy hry a javiskovej scénografie – spolu so súborom, s ktorým si - podľa javiskového výsledku - určite divadelne porozumeli. Kláštorčania zahrali svoju „rodinu" ako pozoruhodné panoptikum odcudzených, citovo vyprázdnených ľudských typov - detí, susedov, náhodných známych. A urobili tak v duchu vlastnej dlhoročnej poučenej ochotníckej tradície. Ako milovníci a interpreti komediálneho žánru zahrali svoje postavy premyslene, s divadelným vkusom, štýlovo objavne, s jemným citom a s disciplinovaným prihliadnutím k celkovému vyzneniu príbehu. Do postavy Matky pohostinsky obsadili ochotnícku kolegyňu zo Žabokriek Želku Kraľovanskú, ktorá podala pozoruhodný výkon. Rado/sť/dajníci svojím plnokrvným predstavením zaujali rovnako dražkovské publikum ako aj porotu. A tak na kraj do Námestova pocestujú práve oni ako jasní víťazi Turčianskych divadelných dní 2011. Matka/Ž. Kraľovanská si po zásluhe prevzala pri vyhodnotení prehliadky v Belej cenu za najlepší ženský herecký výkon.
Na Lipovci naštudovali estrádu
V nedeľu podvečer sa dianie prehliadky prenieslo na osvedčené javisko do kultúrneho domu v Belej – Duliciach. Najskôr si ho osvojili ochotníci Divadelného súboru Za Váhom z Lipovca. Tentoraz sa na prehliadke ocitli ako hostia, keď sa predstavili nevídaným, medzi turčianskymi divadelnými ochotníkmi celkom netradičným žánrom – estrádou. Z rozhovoru po predstavení s režisérom Petrom Kašíkom a ďalšími členmi súboru vyšlo najavo, že lipovská Estráda mala byť rozlúčkovým predstavením na počesť člena súboru, dlhoročného kolegu a výborného herca Miroslava Šovčíka.
To je dozaista pozoruhodný priateľský počin. No otázka pre skvelého herca a výborných divadelníkov spoza Váhu znie trocha inak. Naozaj chce takýmto javiskovým útvarom, poskladaným z niekoľkých viac či menej vtipných scénok, uzavrieť svoju bohatú púť s divadlom? S takým veľkým, prirodzeným hereckým talentom, možno rovno „od pána Boha"? S prihliadnutím ku kvalitám herectva členov Divadelného súboru Za Váhom by bolo aj pre divadelníctvo v širšom turčianskom kontexte ochudobnením, keby sa lipovskí ochotníci spolu s Mirkom vytratili z plnohodnotného ochotníckeho javiska - práve cez estrádu.
Rôznorodé herectvo v jednoaktovkách
Súťažný divadelný víkend uzatvárali na svojom domácom javisku herci Divadelného súboru pri Obecnom úrade a MO MS v Belej - Duliciach inscenáciou jednoaktoviek nemeckého autora Herberta Bergera. Tri muchotrávky dramaturgicky upravil aj umne režíroval Tibor Kubička, beliansky kamarát, kolega a manažér martinského divadla. Inscenácia má jednoduchú, čistú, nápadne nenápadnú scénu, ktorá dobre uvoľňuje javiskový pohyb hercov a ich akciu. Predstavenie zákonite prinieslo na ploche každej z troch jednoaktoviek mierne rôznorodé herectvo, keď herci svoju hru vedú v duchu témy danej predlohy. Súbor zaujal pochopením absurdného žánru, ktorý ešte potrebuje dopracovať, vycizelovať, temporytmicky zdynamizovať.
Asi v takom duchu, v akom sa excelentne presne a komediálne utrafene predstavila dvojica Letrichová - Badín. Ich muchotrávka Vlha volá je vzácna jednak vnímavou súhrou oboch skúsených „komediantov", ktorí prirodzene ovládajú javisko, rozumejú textu s jeho jemnou drobnokresbou. Cena za najlepší mužský herecký výkon napokon pripadla Michalovi Badínovi, hoci by si ju právom zaslúžila aj partnerka z javiska Katka. Divadelný súbor pri Obecnom úrade a MO MS Belá – Dulice má za svoje zvládnuté Tri muchotrávky po zásluhe od poroty TDD odporúčanie k postupu do širšieho výberu na krajskú prehliadku.
Divadlo v Belej bude mať 90 rokov
Príjemné nakoniec poskytla svojím spomienkovým príhovorom na tohtoročnej prehliadke A. Badínová, ktorá o ochotníctve v Turci toho vie veľa a z vlastnej skúsenosti. S ochotníctvom začínala ako mladučká moderátorka prehliadky, v súbore je šepkárka doteraz. Dnes si ako starostka veľmi dobre spomína, aká bývala súťaž pred rokmi v Belej bohatá, koľko účinkovalo súborov, aj celý týždeň a po dva tri za deň. Aj preto ochotníkov povzbudila do budúcnosti a osobne pozvala divadelníkov na slávnosť pri príležitosti 90 rokov divadla z ochoty, ktoré sa hrá v jej rodnej turčianskej obci Belá.
Súčasnosť ochotníckeho divadla v Turci má svoje varovné signály, súbory sa míňajú, ba aj vytrácajú. No aj zásluhou tých, ktoré prišli súťažiť na svoju regionálnu prehliadku do Dražkoviec i Belej, turčianske divadlo z ochoty stále žije. Súborov nie je zďaleka toľko ako bývalo v minulosti, ale niektoré z nich majú stále svoju slušnú úroveň. Potvrdzuje to skutočnosť, že do programu krajskej prehliadky sú už aktuálne v tomto čase zaradené všetky tri.
Autor: V.Kunovská
