Viola
Radí: Mária Vantarová, psychologička z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine
Viola,
Zrejme máte za sebou opakovane nepríjemnú skúsenosť, voči ktorej ste bezmocná. Z vášho listu vyznieva, že problémom je istá suseda, ktorej nežiadúca iniciatíva končí problémami vo vašej rodine. Je smutnou realitou, že škodoradosť z nešťastia druhého od nepamäti zamestnáva pozornosť mnohých ľudí. Možno je to o tom, že sústredením sa na iných „nemusím riešiť nič vlastné." A možno aj o tom, že keď som ja nešťastný, nespokojný, ukrivdený, prečo by sa mal iný cítiť lepšie? Neprináleží mi posudzovať motívy dotyčných aktivistov, ľudsky sú však neprijateľné. Viola, zmeniť správanie druhých je ťažké. Vládne „demokracia", v ktorej každý vraj môže robiť čo chce, hovoriť čo chce. Len výsledkom je potom zhubný pokles hodnôt, morálky, zábran. Verím, že v spoločnosti je ešte stále dosť silných jedincov, ktorým daný stav nie je ľahostajný. No pomaly sa paradoxne práve títo ľudia cítia akoby „iní". Začínajú pochybovať o správnosti vlastného vnímania, o kvalite vlastných úsudkov. Z vášho listu vyplýva, že ochrana vás samej je nedostatočná. Oceňujem, že ste nabrali odvahu a svoju nespokojnosť ste po prvýkrát, aj keď písomne, ale predsa vyjadrili. Neplačte pred agresormi, neproste u bezcitných a necúvajte so sklopeným zrakom pred nadradenosťou „silných". Vyčleňte samu seba pred svetom ako osobu s plným právom na vlastný názor, na vlastné pocity. Pomalými krokmi sa stretne vaša odvaha s vnútorným pocitom životnej spokojnosti. A tá v živote každého z nás má svoj význam.
Autor: rr
