Daniela Kuffelová: Nepoznám nič krajšie, ako je očistný smiech

Jej prvým profesionálnym hereckým pôsobiskom sa po absolvovaní Konzervatória v Brne stalo roku 1985 martinské divadlo. Počas troch sezón vytvorila v Divadle Slovenského národného povstania viacero vydarených postáv. Z nich najvýznamnejšia je dozaista úloha Adiny v jednej z úspešných a nezabudnuteľných inscenácií. V slávnych Dotykoch a spojeniach si v réžii Romana Poláka pôvabnú Adinu zahrala Dana Kuffelová v tretej sezóne svojho končiaceho sa martinského angažmán. Spolu s Baalom ostávajú Dotyky... v martinskom divadle inscenáciami, na ktoré sa spomína dodnes. Divadlo SNP Martin s nimi získalo viacero významných ocenení na európskych divadelných festivaloch a s oboma sa v jedinej sezóne (1991) s veľkým úspechom zúčastnilo na svetovom festivale v škótskom Edinburghu.

Ako inak začať rozhovor s herečkou Danielou Kuffelovou o divadle a herectve, ak nie návratom do Martina. Tu ste svojho času začínali, odtiaľto ste pred rokmi odišli na svoj terajší herecký post v nitrianskom divadle. Pamäť určite vyplaví spomienky na divadelné aj osobné stretnutia - s mestom, s hereckými kolegami, s divákmi. Ako sa vám do Martina prichádza občas hosťovať, čím je pre vás toto divadlo (i mesto) ešte aj s odstupom desaťročí?

- Martin bol pre mňa významnou kapitolou v mojom živote, možno osudovou. Po skončení školy som prijala angažmán, hoci predtým som v Martine nikdy nebola. Vedela som, že divadlo má svoj kredit, silný a kvalitný umelecký potenciál. Tu som sa naučila chodiť po divadelných doskách, hereckej abecede a etike. Som vďačná, že som sa mohla učiť od veľkých osobností hereckého umenia ako boli Katka a Jarko Vrzalovci, Tibor Bogdan, Emil Horváth st., Elena Petrovická, Tónko Šulík a ďalší. Získala som tu zdravé herecké sebavedomie, ale zároveň aj pokoru voči divadlu . Vlastne - veľa vecí som tu zažila po prvýkrát. Prvý profesionálny úspech, v Martine som sa dokonca vydávala a narodil sa mi tu môj milovaný syn Michael. Rada sa sem vraciam ako divák na predstavenia mojich kolegov, chodievam na chalupu do Abramovej a nikdy neobídem starých dobrých priateľov.

Dodnes zrejme aj vo vás najmocnejšie rezonujú nezabudnuteľné dotyky a spojenia - a to tak tie človečenské s malým i umelecké s veľkým písmenom. V čase svojich hereckých začiatkov ste sa - doslova dotýkali - v jednom z najznámejších a aj medzinárodne najúspešnejších predstavení martinského divadla. Aké teda boli tie dotyky aj Dotyky... pre vás, začínajúcu mladú herečku?

- Dotyky... Dnes už naozaj kultové predstavenie! Adina, postava, čo prichádza raz za život. Inscenácia vznikala veľmi zvláštne. Z Prahy pricestovala choreografka Nina Vangelli, dva týždne sme robili pohybové etudy... Nikomu z nás ani nenapadlo, že sa rodí jedna z najúspešnejších inscenácií, s ktorou pochodíme kus sveta. Bola to veľká škola. Do poslednej chvíle si ani režisér Roman Polák nebol istý, či sa uberáme správnym smerom. A na premiére sa stal malý zázrak.

Vaším domovským divadlom je od roku 1988 DAB Nitra a očividne vám to v ňom svedčí. Patríte k jeho hereckým oporám, idete z úlohy do úlohy. Za herecké postavy máte na svojom konte jednak nomináciu na Dosky 2003 v kategórii najlepší ženský herecký výkon za Mášu v Čechovových Troch sestrách a tiež na skutočnú cenu premenenú Dosku 2008 za stvárnenie hlavnej ženskej postavy v rovnomennej hre Matka. Herci dozaista hrajú predovšetkým pre každovečerného diváka v hľadisku. Predsa však – ako vníma herečka podobné ocenenia od odborníkov?

- Herec musí hrať. Inak je nešťastný, smutný, nemôže rásť. A to je veľmi dôležité. A najdôležitejšie je mať spätnú väzbu v divákovi. Som maximalistka. Snažím sa hrať s plným nasadením v rámci svojich možností a myslím si, že to funguje. Samozrejme, že ma poteší, ak si niekto všimne a ocení moju prácu. Ale ocenenia beriem triezvo. Je to príjemné zastavenie na ceste ďalej.

Vlastníte celkom osobitý, nezameniteľný hlas, a tak vás často počuť ako zručnú i zvučnú herečku v dabingu. Venujete svoj hlasový fond i schopnosti takým americkým hereckým hviezdam, akými sú Meg Ryanová, Meryl Streepová, Michelle Pfeifferová a iné. Okrem kvalitne a profesionálne zvládnutej práce v štúdiu - aký vzťah máte k filmovému umeniu, resp. k protagonistke, ktorú práve dabujete?

- Filmové umenie obdivujem a mikrofón mi učaroval či už v rozhlase alebo v dabingu. Baví ma vyjadrovať emócie a konanie iba hlasom. Dabing mi poskytuje možnosť nazrieť do „hereckých kuchýň" mnohých herečiek. Mám tú prácu rada a snažím sa čo najviac pretlmočiť originál a nerušiť. Dnes je pre mňa najväčší kompliment, keď si ľudia ani neuvedomia dabing, ale vnímajú len herca na obraze.

Spolu so svojimi nitrianskymi kolegami prichádzate k nám do Martina zahrať hlavnú ženskú postavu v nedávnej premiére bláznivej komédie Dvojitá rezervácia od dvojice autorov Cooney – Chapman. Prvého z autorov martinský divák pozná dôverne už tucet rokov z obľúbenej a nonstop vypredanej veselohry 1 + 1 = 3. Neklamný dôkaz, že diváci komédie milujú. Ako je na tom komička Daniela Kuffelová alias Joanna Markhamová? Rada rozdávate zábavu a smiech a sama sa tiež rada smejete – čomu najradšej aj s chuťou?

- Áno, aj ja som si niekoľko rokov odohrala v komédiách 1 + 1 = 3 a v pokračovaní 2 + 2 = 5 a mnohých ďalších. Asi to mám v génoch po rodičoch, ale od malička som mala radosť, ak som niekoho rozosmiala. Nepoznám nič krajšie, ako očistný smiech! I keď rozosmiať ľudí je niekedy poriadna drina. Naozaj sa rada smejem a často sama na sebe. S úsmevom ide všetko ľahšie. A ja mám šťastie, že môžem ľudí zabávať. Je to moje poslanie.

V MARTINE

Daniela Kuffelová prichádza 29. apríla do Martina hosťovať v hlavnej úlohe bláznivej komédie Dvojitá rezervácia na javisku DO Strojár. V domovskom Divadle Andreja Bagara Nitra mala svoju premiéru len prednedávnom. No určite patrí k tým veselohrám, ktoré publikum miluje a divadlá ich nespúšťajú z repertoáru. Veď jedným z populárnych divadelných autorov pohostinskej hry Dvojitá rezervácia je Ray Cooney. Ide o dramatika, ktorého martinská inscenácia 1 + 1 = 3 sa pre neuhasiteľný záujem divákov hrá v SKD Martin už tucet sezón.