ené niekde v rohu výtvarného diela, skoro nikomu nezíde na um hľadať.
MARTIN. A keď nám aj padne do očí, najčastejšie nám toto meno už takmer nič nehovorí. Ako napríklad meno akademického maliara Vojtecha Stašíka.
Denne svojou vitrážou pozdravuje gymnazistov
Tento výtvarník bol obyvateľom Martina. Prechádzal sa ulicami mesta, navštevoval tie isté miesta ako aj my, sedával a diskutoval s ďalšími umelcami v kaviarni hotela Slovan. Ostal žiť v srdciach svojich najbližších príbuzných a možno si ho ešte pamätá pár jeho susedov. Dennodenne však pozdravuje martinských gymnazistov vitrážou na schodisku ich školy, ktorú vytvoril spolu s akademickým maliarom L. Záborským, alebo sa snaží (s ďalšími spolutvorcami F. Kráľom a R. Dúbravcom) zaujať cestujúcich náhliacich sa k vlaku rozmernou vitrážou v hale žilinskej železničnej stanice. Ďalšiu vitráž v spoluautorstve zasa vytvoril pre hlavnú železničnú stanicu v Banskej Bystrici a vo Svite.
Upútal kresbami pre prešovské kiná
Prešovský rodák Vojtech Stašík (1915 – 1978) sa aj napriek svojím neľahkým začiatkom dokázal sa presadiť ako výtvarník nielen vo vtedajšom silnom kultúrnom prostredí Martina, ale aj v rámci Slovenska. Ako šesťročný sa stal úplnou sirotou a vyrástol v sirotinci. Bol sluhom na statku, vyučil sa za inštalatéra, no hneď po vyučení zostal nezamestnaným. Našťastie veľmi rýchlo sa prejavil u neho kresliarsky talent a verejnosť upútal kresbami a plagátmi pre prešovské kiná. Ako mimoriadne nadaného ho v roku 1936 prijali na Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Na štúdium si zarábal maľovaním portrétov a mal aj úľavy na školnom ako sociálny prípad. Postupne prešiel tiež k figurálnej tvorbe. Úspechy sa dostavili pomerne rýchlo. Prvú samostatnú výstavu mal ešte počas štúdia v roku 1938 v Trenčianskych Tepliciach s pozitívnymi hodnoteniami.
Dostal ponuku portrétovať matičiarov
Ako nadaný portrétista dostal ponuku od Matice slovenskej pracovať na oficiálnych portrétoch významných predstaviteľov Matice slovenskej a slovenského kultúrneho života. Do jej služieb nastúpil v roku 1941 a Martin už nikdy neopustil. Hneď na začiatku vytvoril veľkorozmerné portréty Štefana Moyzesa, Karola Kuzmányho, Jozefa Škultétyho, ale aj menšie podobizne Boženy Slančíkovej-Timravy, Zory Jesenskej, Hany Zelinovej, Márie Rázusovej-Martákovej a iných osobností, ktoré poznáme z rôznych reprodukcií. Po založení tlačiarne Neografia mu pribudla práca vytvárať ilustrácie pre matičné knižné vydania, čo zvládal taktiež s obdivuhodnou zručnosťou a tvorivou invenciou.
Zaujala ho krása okolitej prírody
Po skončení druhej svetovej vojny sa postupne mení poslanie a zužuje sa priestor pôsobenia Matice slovenskej, až sa po prijatí zákona o Matici slovenskej v roku 1954 „scvrkne" do podoby, v ktorej potom v podstate fungovala do roku 1989. Vojtech Stašík sa stal slobodným umelcom „na voľnej nohe". Naďalej sa venoval portrétom, ale zaujala ho aj krása okolitej prírody, a tak vznikali početné krajinomaľby Turčianskej záhradky, Považia či Liptova. Hľadal však nové možnosti uplatnenia svojej profesie v čase, ktorá nebola rovnako štedrá voči všetkým umelcom.
Priekopník techniky mramorovej mozaiky
Príležitosť mu poskytol zvýšený dopyt po výzdobe verejných a spoločenských priestorov a tiež priemyselných objektov (napr. v martinskom pivovare). Stal sa priekopníkom v technike mramorovej mozaiky. To si od neho vyžadovalo osvojiť si nové zručnosti. Umelec zhutňoval svoje vyjadrovacie prostriedky, uplatňoval nový štýl. Na Slovensku ostalo po ňom množstvo monumentálnych dekoratívnych diel. Nadobudnuté choroby, ktoré ho postupne stravovali, uzavreli jeho plodný život. Poslednú veľkú objednávku – výzdobu kultúrneho domu v Oravskej Lesnej – museli zaňho dokončiť jeho najbližší.
Stašíkovo dielo na Slovesnej jari
Život a dielo martinského výtvarníka podrobne spracovala Mária Balážová v reprezentatívnej publikácii s názvom Vojtech Stašík, Krása a zmysel otázok, ktorú vydala Matica slovenská na sklonku roku 2010. Mimochodom kunsthistorička, autorka monografie, je prostrednou umelcovou dcérou. Pri listovaní v tejto knihe si čitateľ uvedomí rozsah, ale aj rôznorodosť Stašíkovho diela.
Rovnaký cieľ sleduje aj výstava ako výber z umelcovho diela, ktorá je sprievodným podujatím tohoročnej Slovesnej jari. V rámci jej otvorenia 29. apríla 2011 o 15. h. bude slávnostne predstavená aj spomínaná monografia. Diváci si môžu výstavu prezrieť v Matičnom dome do 30. mája 2011.
Autor: M. Gonda
